Magister Officiorum 6/2012 - december 2012 (2. ročník) NEPREČÍTANÉ 

Právo používa jazyk všeobecnosti, literatúra hovorí vo výnimkách. Všeobecnosť v práve sa odkláňa od konkrétnosti človeka a vytvára tým poriadok sui generis, ktorý má svoju vlastnú racionalitu a rétoriku, ktorými dokáže ospravedlniť aj najneľudskejšie zriadenia a činnosti.
Význam literatúry v kontexte práva spočíva v konkrétnosti jej podstaty. V literatúre sa jazyk všeobecnosti prejavuje v príkladoch (ukážkach).

Článek se zabývá jednou z oblastí veřejné správy. Popisuje rozdílné aspekty řízení lidských zdrojů z pohledu jednotlivých stylů vedení-leadership. Snaží se postihnout existující rozdíly mezi vedením a řízením. Věnuje se problematice jednotlivých stylů vedení a vyvozuje základní teoretická východiska, která mají sloužit ke zlepšení řízení ve veřejné správě.

Autor sa v článku venuje vzťahu spravodlivosti a administrativistiky, princípu efektivity verejnej správy, ktorá je často v protiklade s ochranou subjektívnych verejných práv, a to najmä z hľadiska dobrej administratívnoprávnej praxe v medziach platného správneho práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z dôležitejších a podnetných judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a aj rozsudky iných súdov, ktoré nielen svojím výsledkom, ale aj svojím vyznením presviedčajú, že aj v správnom práve musí princíp efektivity platiť.

Autor sa v článku venuje problematike právneho postavenia cudzincov na našom území. Rozoberá teda otázku právneho postavenia štátnych príslušníkov iných krajín na území Slovenskej republiky, podmienky vstupu cudzincov na naše územie a postupu pri udeľovaní jednotlivých druhov pobytov, pričom poukazuje aj na odlišnú úpravu právneho postavenia občanov členských štátov Európskej únie na našom území.

Príspevok popisuje základné právne pramene lovu a poľovníctva na území Slovenska. V jednotlivých spoločenských etapách ponúka recipientom ucelený pohľad na poľovníctvo, kontinuálny prierez jeho históriou od pravekého lovu, jeho premeny na poľovníctvo realizované v závislosti na panstve pôdy až po súčasnú moderne ponímanú environmentálnu podobu. Poľovníctvo ako nástroj tvorby prírodného bohatstva sa stáva právom (i povinnosťou) každého, jeho ťažiskový verejnoprávny charakter cítiť v každom ustanovení súčasne platného zákona o poľovníctve, ale i v mysli moderne zmýšľajúceho človeka. Práve uvedené poznanie pomôže pri realizácii (interpretácii a aplikácii) noriem uplatňovaných v poľovníctve, rovnako aj pri budúcej tvorbe poľovného práva. V úvahách de lege ferenda v záujme poľovníctva ako práva verejného sa žiada jeho výkon (realizáciu) sprístupniť každému, kto spĺňa odborné predpoklady, odstrániť súbeh jeho výkonu tými istými poľovníkmi vo viacerých revíroch, ten totiž deformuje jeho skutočné naplnenie a znevýhodňuje poľovníkov ešte nezaradených do poľovného revíru. Osobitne by sa žiadalo upraviť tzv. komerčný lov a tak ho odlíšiť od lovu vykonávaného v rámci výkonu práva poľovníctva.

Nanajvýš aktuálnou témou v súčasnosti je i problematika reformy prokuratúry, ktorá sa má podľa zámeru uskutočniť tak po organizačnej, štrukturálnej, ale i obsahovej stránke. V debate, ktorá sa okolo tejto problematiky rozprúdila sa vyskytujú i názory, ktoré volajú po reforme pôsobností prokuratúry v oblasti netrestnej a to, napr. nahradením prokurátorského dozoru správnym súdnictvom. Autor sa preto v úvode príspevku zaoberá niektorými historickými súvislosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry, medzinárodnými aspektmi pôsobnosti prokuratúry z hľadiska netrestného a spoločnými črtami a odlišnosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry a na základe čoho načrtáva svoj názor na súčasné i budúce riešenie tohto problému.

Týmto príspevkom sa autor pokúsil zhrnúť a poskytnúť čitateľovi koherentnú analýzu súčasných poznatkov o obsahu, význame, podstate zásad aplikovaných v správnom konaní v užšom a širšom zmysle, ich vplyve na priebeh správneho konania a prejave v rámci jednotlivých inštitútov platnej právnej úpravy. Autor sa súčasne snažil o ich porovnanie s ich ústavnými pármi, príp. aj porovnateľnými zásadami vyplývajúcimi z trestného práva a občianskeho práva za účelom poukázania na ich univerzálne použitie a potrebu ich osvojenia a sledovania chodu jednej myšlienky vo viacerých právnych predpisoch oddelene a zároveň v ich vzájomnej interakcii.