KALOKAGATHIA II ALEBO AKO ODBRZDIŤ ŠPORT V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NEPREČÍTANÉ MagOff 

IN THE SLOVAK REPUBLIC

MGR., MGR. LADISLAV KRIŽAN, PHD.^[1]
EXTERNÝ PEDAGÓG PRE OBLASŤ PRÁVA V ŠPORTE, TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE – PRÁVNICKÁ FAKULTA,
ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI,
E-MAIL: LADISLAV.KRIZAN@GMAIL.COM

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
systém daňových úľav, šport, futbal, športové právo, športové politiky, športové občianske združenie, tretí sektor, sociálne poistenie, zdravotné poistenie, daň

KEY WORDS:
tax benefit scheme, sport, football, sports law, sports policy, sports association, third sector, social security, health security, tax

ABSTRAKT:
Predkladaný príspevok prináša ďalšie úvahy autora pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti nadväzujúcimi na prvú časť jeho už tu uverejnenej práce Kalokagathia.

ABSTRACT/SUMMARY:
The presented article brings the summary of the author´s futher thoughts on the development of sport in Slovakia in present time. These ideas are the second part of his already published work with the title “Kalokagathia”.

---

Motto:

Vplyv ústavnej dlhovej brzdy na šport.

Súčasná realita v slovenskom športovom hnutí je taká, že všetky druhy právnických osôb (ďalej len „PO”) – nielen obchodných spoločností, ale najmä občianskych združení v ňom pôsobiacich – najmä národné športové zväzy a športové kluby – vykonávajú vlastné, často veľmi rôznorodé ekonomické aktivity s cieľom získavať tak finančné prostriedky na svoju činnosť.

Informáciám, ktoré sa spájajú s princípom právnej neistoty pri zdaňovaní príjmov v športe, ktorými sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže išlo o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa zdaňovania príjmov z reklamy u športových klubov, ktoré sú občianskymi združeniami, a ktoré boli podľa jeho názoru spravidla jediným rozhodujúcim príjmom na udržanie rozvoja športu, sme sa venovali komplexne už v minulosti.^[2]

Fakt je, že slovenská platná a účinná právna úprava nepozná pojem sponzor resp. sponzoring a jeho rozpracovanie v literatúre je takisto skúpe^[3] , rovnako úvahy o tzv. charitatívnej reklame sú zatiaľ v SR v začiatkoch.

Úvahy, či by sa viaceré princípy systému daňových úľav na podporu športu v Maďarsku po ich určite nie mechanickej legislatívnej transplantácií, ale prípadnej adaptácií na slovenské reálie, dali reálne brať do úvahy a prípadne i použiť pri tvorbe nového zákona o športe, budú ovplyvňovať viaceré faktory.

Najdôležitejším je platné a účinné znenie ústavného zákona NR SR č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (o dlhovej brzde), ktorý ustanovuje pri situácii, ktorá už nastala! 15.5.2014 viazaním výdavkov v sume 300 miliónov euro podľa prechodných ustanovení zákona účinných až do 31. decembra 2017 v čl. 12, ods. 5, nasledovné:

(5) Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4

1. ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa odseku 2 dosahuje 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa odseku 2 dosiahla 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,
2. nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády, (poznámka autor – dotkne sa športu v plánovaných a už i medializovaných zámerov financovať rozvoj hokejovej infraštruktúry v SR v roku 2014 a nasl. práve z prostriedkov týchto rezerv, čo môže znamenať snahu o ich presun do rozpočtovej kapitoly 0260 – Národný program rozvoja športu na úkor jej navýšenia resp. iných výdavkov v nej, v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR resp. verejnej správy)
3. vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou a
   (poznámka autor – dotkne sa športu pri tvorbe návrhu zákona o športe najmä doložky vplyvov z pohľadu tvorby rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, pretože medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok nesmie vláda národnej rade predložiť, čo neznamená, že ho NRSR! v rámci legislatívneho procesu v nej nemôže schváliť.)
4. obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
   (poznámka autor LK – dotkne sa športu pri tvorbe návrhu zákona o športe najmä doložky vplyvov z pohľadu tvorby rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, pretože samospráva je povinná na rozdiel od vlády nie navrhnúť, ale i schváliť! rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, čo značí po utlmení/konsolidácii vykonanej v samospráve najmä na úkor kapitálových investícii v roku 2013 veľmi náročný proces ich prípadného vytvorenia (napr. na stavbu novej, zmenu existujúcej športovej infraštruktúry) nájdením vnútorných rezerv v rozpočtoch samospráv v rokoch 2015 a nasl.).

Kalokagathia II: nie právnym transplantátom, áno ašpirácii prispôsobiť dobré zahraničné idey „veku” Slovenska

Ako „odbrzdiť” slovenský šport a dostať ho do pohybu?

Dokonca aj v prípade, ak sú názory na veľkosť a úlohu štátu v športe rozdielne ako prvá časť z tých našich už publikovaných^[4] , veríme, že sa s nami dá zmysluplne porozprávať, odkiaľ a komu zobrať, komu a ako zobrané prerozdeliť a prečo je to dobré pre všetkých.

Cieľ diskusie má byť umožniť rozlíšiť, aká časť prípadnej argumentácie je v skutočnosti obhajobou vlastných jednostranných vlastných, či skupinových záujmov. Zároveň aká je naozaj o tom, čo pokladáme pre seba aj spoločnosť za (ne)spravodlivé z hľadiska politickej filozofie nielen v športe. Výsledok diskusie má byť návrh, aby sme sa všetci spolu, nie iba v športe medzi sebou navzájom, ale všetci v našej krajine, mali prosto lepšie a znesiteľnejšie.

Hoci sme svoju hlavu na klát pred športových funkcionárov pre ľudí tejto krajiny pre to už raz položili, máme o tento cieľ stále záujem. V nasledujúcich riadkoch sú preto spresnené podklady pre akúkoľvek politickú reprezentáciu spravujúcu túto krajinu na vydanie stavebného povolenia na nové, moderné Domy športu namiesto toho jednoho dnes existujúceho, ktorý chátra a bude zanedlho mimo vlastníctva športového hnutia.

Vlastný riadok pre šport v daňovom priznaní fyzických osôb (DPFO typ B) ako zmena paradigmy

Zásadná, revolučná ideová zmena na rozmýšľanie, tzv. zmena paradigmy v našom športe, by mala byť, že výkon športových činností uzavretej skupiny fyzických osôb (ďalej len „FO”) definovaných a na základe športových zmlúv podľa osobitného predpisu – zákon o športe (a zatiaľ skôr bez sporu vieme povedať, že by to boli na jednej strane športových zmlúv národné športové zväzy a športové kluby a na druhej strane športovci, tréneri, rozhodcovia, hráčski agenti (a môžeme diskutovať, ktoré dnes špecializované činnosti z oblasti telesnej kultúry tam budú patriť a prečo a ktoré iné a ďalšie tiež – t. j. o akých maséroch a či iba športových, či o lyžiarskych inštruktoroch resp. či o záchranároch a akých – horských, vodných, či športoví funkcionári, hlásatelia, osoby definované v zákone č.1/2014 o verejných športových podujatiach atď.) na základe športových zmlúv, nebude živnosťou, ale bude výkonom inej zárobkovej činnosti.

Táto revolučná idea bude v súlade s:

• § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:
  Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, budú príjmy podľa vplyvom prijatia zákona o športe novo pridaného písmena e) v nasledovnom znení: „zo športových činností podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon o športe)“
• § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý dnes ustanovuje:
  “Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
  b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)”
• § 10b zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý dnes ustanovuje:
  “Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
  b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,21).”    

Čo by boli výsledky takejto zmeny paradigmy v našom športe?

Ak by táto zmena bola už dnes uskutočnená, mali by sme dnes k dispozícii celkové deklarované (bez nepriznaných!) príjmy a výdavky týchto FO zo športových činností v SR cez agregované informácie od Finančného riaditeľstva SR obsahujúce údaje z agregovaných riadkov daňových priznaní k DPFO typ B, za príslušné zdaňovacie obdobie, zo VI. Oddielu, tabuľky č. 1, novo vytvorený riadok č. 9 – druh príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. e) príjmy zo športových činností podľa osobitného predpisu (zákon o športe).

Veľmi zjednodušene. Táto zmena by teda priniesla športovému hnutiu dôležitý argument do spoločenskej diskusie s akoukoľvek politickou reprezentáciou v budúcnosti – ako početná je skupina ľudí, pre ktorých je šport u nás prácou vrátane informácie, aké sú príjmy a výdavky z tejto práce a čím táto práca prispieva do HDP krajiny.

Existuje dôvodný predpoklad, že takéto riešenie by zároveň mohlo priniesť rozpočtu verejnej správy vyššie príjmy na rozdiel od dnešného stavu, ktorý charakterizuje od agresívneho neplatenia daní a odvodov cez byrokratickú záťaž až holá nemožnosť ich platiť týmito osobami pôsobiacimi v športe pri ich najlepšom vedomí a svedomí.

Pár najmarkantnejších príkladov – kluby najvyšších súťaží vo futbale, hokeji atď. (v kolektívnych športových hrách) by mali mať už dlhodobo postavenie zamestnávateľov podľa § 3, ods. 2 ZP, ale nemajú. Ich profesionálni športovci dlhodobo postavenie zamestnancov, no tiež nemajú. Rozhodcovia, ktorí sú dnes štátni zamestnanci, ktorí nemôžu podnikať, nemôžu byť logicky živnostníkmi, hoci to právna úprava u rozhodcov priamo predpokladá. Dať odmenu reprezentantovi – legionárovi a logicky daňovníkovi v zahraničí a správne ju prihlásiť do SP a zdaniť pre zákaz dvojitého zdanenia medzi krajinami cez dohodu o vykonaní práce resp. pracovnej činnosti resp. iný zmluvný typ, je byrokraticky i vedomostne skoro holá nemožnosť atď.

Ako zmysluplné riešenia sa v tejto situácii nám javia nasledovné reformy:
eID vydané štátom ako univerzálne „registračky“ pre športovcov i zväzy: vznik športovej obce po vzore vysokoškolskej obce

A.  vznik individuálneho členstva FO po vzore akademickej obce na vysokých školách v danom národnom športovom zväze, ktoré už nebudú mať charakter občianskych združení, ale právnických osôb, ktoré vznikli zo zákona podľa príslušných ustanovení §18, ods. 2, písm. d) OZ, (princíp – ak nie si členom akademickej obce, nemôžeš študovať, analógia v športe – nesúťažíš, nepískaš, netrénuješ organizovane pod zväzom s napojením na medzinárodné štruktúry atď., čo zároveň znamená, že slobodne si s kamarátmi zahrať futbal či tenis, ísť zabehať do lesa samozrejme každý bude môcť naďalej), na ktoré bude mať každý občan SR i každý cudzinec s pobytom tu právny nárok na základe jeho slobodnej vôle po splnení v zákone o športe definovaných všeobecných kritérií, pričom jeho slobodná vôľa už nebude podmienená procesom rozhodovania národného športového zväzu v režime Správneho poriadku a nebude existovať povinnosť vydávania rozhodnutia, ktoré bude nahrádzať po splnení zákonných podmienok jednoduchý zápis danej skutočnosti národným športovým zväzom v Informačnom systéme verejnej správy o športe,

B.    Ak nastane situácia podľa písm. A, dotyčnej FO na jej žiadosť vydajú nový občiansky preukaz s elektronickým čipom (odkaz na § 4a zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.), na ktorom bude v časti osobitné záznamy na jej žiadosť zapísané „ČLEN ŠPORTOVEJ OBCE” (vyvstáva potreba pridania nového odseku do § 3, ods. 3 zákona, o čo už raz v minulosti žiadalo Ministerstvo vnútra SR Ministerstvo financií SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní, no nebolo mu vyhovené s nasledovným odôvodnením, že, ”Ponechaný bude platný právny stav, ktorý v praxi nespôsobuje žiadne problémy.”, pričom návrh zákona o športe takúto argumentáciu prekonáva. Toto opatrenie by zároveň nahradilo napr. i kvalitou najlepšie preukazy dnes SFZ vydávané členom SFZ bez elektronického čipu na náklady výmeny 4,5 euro za eID, univerzalizovalo by identifikačné preukazy používané v športe a najmä podporilo rozšírenie eID medzi ľuďmi. Pre cudzincov v športe bude riešením nie eID, ale ich identický klon – tzv. eDoPP karty^[5] vydávané MV SR od 1.4.2014. Iba držitelia eID a eDOPP kariet budú oprávnení sa zúčastňovať súťaží organizovaných národným športovým zväzom na základe ich identifikácie na nich uvedených fotografii a údajov.

Podstata Kalokagathie II pre štát: vyššie príjmy štátu z daní a odvodov zo športu pri súčasne menšej byrokracii pre športové hnutie

Existuje odôvodnený predpoklad, že Kalokagathia II z pohľadu štátu by mala a mohla znamenať vyššie príjmy pre rozpočet verejnej správy z daní z príjmov fyzických osôb v športe i nimi hradených odvodov do SP resp. systému verejného zdravotného poistenia. Ako by to mohlo byť uskutočniteľné?

Sociálnej poisťovni (ďalej len „ScP”) od 1.januára 2015 vzniká zo zákona povinnosť písomne oznamovať samostatne zárobkovo činným osobám vznik povinného sociálneho poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, ako aj výšku poistného. Vznikom uvedenej povinnosti súčasne zaniká aj prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb. Sociálna poisťovňa bude rozhodujúce skutočnosti (status, vznik poistenia a vymeriavací základ) posudzovať len z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR”) a vecne príslušnými subjektmi (v športe dnes poskytnú dáta iba pre malú časť trénerov, rozhodcov atď. – živnostníkov z 49 okresných úradov, odborov živnostenského podnikania, športovci sú teda úplne mimo validnej evidencie), ktoré vydávajú povolenie na výkon činnosti podľa osobitných predpisov. Bude preto potrebné zabezpečiť korektné a jednoznačné údaje do budúcnosti i za oblasť športu. Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára ukladá orgánom, ktoré vydávajú FO povolenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti, povinnosť oznámiť SP vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenia do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. Poskytovanie týchto údajov bude preto potrebné zabezpečiť elektronickou formou čo najskôr. Riešenia preto pre dnes roztrieštený šport od 1.1.2015 resp. 1.1.2016 môžu byť nasledovné:

C.   Ak už nastane A i B, tak podmienkou pre začatie legálneho, odplatného výkonu športových činností uzavretej skupiny časti týchto FO definovaných podľa osobitného predpisu (zákon o športe) bude rozhodnutie daného národného športového zväzu (kde nemá jurisdikciu, tak MŠVVaŠ SR – napr. športoví maséri, vodní záchranári atď.) potvrdzujúce, že niektoré typy týchto osôb (určite tréneri, rozhodcovia, hráčski agenti a čo sa týka pravidiel daného športu – napr. Pravidiel futbalu i športovci – hráči hrajúci za finančné protiplnenie, teda nie dobrovoľníci) sú oprávnené na výkon týchto odplatných činností až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tieto činnosti budú výkonom inej zárobkovej činnosti na základe športových zmlúv v súlade so zákonom o športe a zároveň nebudú

• môcť byť ani dobrovoľníckou činnosťou,
• ani živnosťou,
• ani upravené pracovným resp. obdobným pomerom, dohodou o pracovnej činnosti alebo dohodou o vykonaní práce,
• príkaznou zmluvou,
• nepomenovanou zmluvou podľa §51 OZ resp. § 262 OBZ,

Na vydanie takéhoto rozhodnutia bude mať táto osoba po splnení príslušných podmienok definovaných každým národným športovým zväzom individuálne zohľadňujúc normy ich medzinárodných športových federácii právny nárok, pričom tento proces rozhodovania národného športového zväzu bude v režime Správneho poriadku bez nutnosti vydávania rozhodnutia, ktoré bude opätovne nahrádzať zápis danej skutočnosti národným športovým zväzom v Informačnom systéme verejnej správy o športe, ktorý bude následne exportovaný do ScP a FR SR.

D.    Dátum právoplatnosti rozhodnutia o zápise/vyčiarknutí FO podľa písmena C bude rozhodujúci pre vzťahy týchto FO nielen k zväzu pre politické práva v športe, ale i k FR SR, ScP i ich zdravotnej poisťovni. Bude odôvodňovať napr. status a vznik/zánik prípadného povinného poistenia na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie v SP, povinnosť platiť odvody z tejto činnosti na verejné zdravotné poistenie či povinnosť podať daňové priznanie FO po splnení príslušnej výšky príjmu.

Ako by to vyzeralo po zavedení v praxi čo sa týka povinnosti podať daňové priznanie DPFO typ B a zdaniť príjmy zo športu?!

E.    Povinnosť podať daňové priznanie za rok 2013 teda vzniká FO vtedy, ak ich zdaniteľné príjmy sú vyššie ako je 50 % zo sumy 3 735,94 eur. Za zdaňovacie obdobie 2013 sa tak jedná o „príjmový limit“ vo výške 1867,97 eur. Daňové priznanie k dani z príjmov FO môže podať daňovník aj dobrovoľne. Do vyššie spomínanej sumy 1867,97 eur sa však nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, ak

1. vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť alebo
2. daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Opäť zjednodušene. Ak by takáto právna úprava bola platná a účinná už teraz a celkové = všetky priznané príjmy týmito FO, nielen z odplatného výkonu športových činností, by boli do sumy 1867,97 euro, FO by nemusela podať daňové priznanie. Ak by mala i iné príjmy (napr. je Zc) a spolu by boli nad 1867,97 euro, musela by FO podať daňové priznanie nie DPFO typ A, ale DPFO typ B a príjmy a výdavky zo športu by iba jednoducho zapísala do nového riadku v ňom z pohľadu všetkých príjmov a výdavkov a následne zdanila.

Ako by to vyzeralo po zavedení v praxi čo sa týka povinnosti pri príjmoch zo športu voči ScP pre povinné poistenie na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie v ScP?!

F.    Vplyvom zápisu A a B v Informačnom systéme verejnej správy o športe urobeným národným športovým zväzom resp. MŠVVaŠ SR a podania daňového priznania FO, by SP získala elektronický zoznam FO, ktoré sú oprávnené do momentu ich vyčiarknutia vykonávať odplatné činnosti v športe podľa zákona o športe. ScP by zároveň získala výšky nimi priznaných príjmov z týchto činností. Čo by to zjednodušene prinieslo ScP? Ak by takáto právna úprava bola platná a účinná už teraz a FR SR priznané! príjmy týmito FO nielen z odplatného výkonu športových činností, ale i iných podľa údajov z daňových priznaní DPFO typ B, za príslušné zdaňovacie obdobie, zo VI. Oddielu, tabuľky č. 1, by boli v sume menej ako 4830 euro za rok 2013 (0-4831 euro), v roku 2014 by neboli tieto FO z tejto činnosti povinne poistené na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie v ScP. Znamenalo by to, že príjmy zo športu od 1 euro do 4830 euro ročne by boli oslobodené od odvodov a až príjem 4831 euro by značil veľký skok z 0 na cca 133,42 euro preddavkov na odvody do ScP mesačne. Dôležitá poznámka – všetky FO, ktoré by boli napr. popri výkone športových činností zamestnancami!, by boli z pracovného pomeru zo zákona sociálne poistení v plnej miere.

Riešeniami navrhnutými v bodoch C až F:

• odpadne dnešná byrokratická záťaž pre zväzy/kluby kvôli neustálemu prihlasovaniu/ odhlasovaniu do ScP pri zmluvách podľa Zákonníku práce vrátane drakonických trestov pre zamestnávateľa, čo je likvidačné najmä pre atlétov pri organizovaní súťaží pre veľký počet rozhodcov s odmenou 2-3 eura za deň),
• nenastane inak skokovo smrteľná ekonomická náročnosť pripravovaných zmien v športe pre nárast nákladov pre športové zväzy/kluby, ak by sa mali stať po rokoch zamestnávateľmi vzhľadom na reálny ekonomický stav v mnohých z nich, ktoré sú dnes po rokoch nezáujmu štátu riešiť ich problémy vrátane systému financovania de facto pred konkurzmi, ktoré na seba už mali dávno mnohé vyhlásiť a zároveň nenastane pokles príjmov FO v športe, ak by sa stali zamestnancami a ich odliv do okolitých krajín, čo by znamenalo opätovný pád nášho športu znížením jeho konkurencieschopnosti voči športu v okolitých krajinách (Poznámka – zamestnanec s hrubou mzdou 1000 eur a čistou mzdou 760 euro totiž stojí svojho zamestnávateľa dnes celkovo vrátane odvodov 1352 eur),
• nenastane povinné platenie odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie do ScP nízko príjmovými skupinami týchto fyzických osôb v športe (t. j. nie FO – dobrovoľníkov v športe= 0 euro príjem a zase ani nie FO, pre ktorých je táto činnosť podstatným zdrojom ich príjmu= viac ako 4830 euro príjem ročne), u ktorých je odôvodnený predpoklad, že majú iný príjem a sú už z neho takto poistení vrátane všetkých FO v športe do 18 rokov, keďže na účely získania statusu SZČO zostáva tieto nespĺňajú podmienku dovŕšenia 18 rokov veku,
• vznik a zánik oprávnení na odplatné činnosti v športe bude exaktný na deň a zodpovednosť zaň voči FR SR, ScP a zdravotným poisťovniam bude mať národný športový zväz resp. MŠVVaŠ SR, čím sa zásadne kvalitatívne odlíši od napr. dnes umelcov, autorov, ktorým bude povinné poistenie zanikať dňom, keď SP predložia čestné vyhlásenie o skončení činnosti,
• vyrieši sa dlhoročný problém so štátnymi zamestnancami, najmä rozhodcami, ktorí dnes nemôžu byť pre zákon o štátnej službe podnikatelia – živnostníci, hoci to právna úprava rozhodcovskej činnosti ako viazanej živnosti predpokladá.

Ako by to vyzeralo po zavedení v praxi čo sa týka povinnosti pri príjmoch zo športu voči zdravotnej poisťovni

G.    dátum právoplatnosti rozhodnutia o zápise z písmena A až D bude rozhodujúci i pre povinnosti z pohľadu zákona o zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Ak by takáto právna úprava bola platná a účinná už teraz, tak by tieto fyzické osoby počas roka 2014 platili minimálny zdravotný odvod vo výške 14 % zo sumy 402,50 eur, čo je 56,35 eura. Dolná hranica sa však netýka takých SZČO, ktoré sú súčasne zamestnancami alebo poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov). Pre osobu v športe, ktorá za rok 2012, ktorý je dnes rozhodujúci pre výpočet minimálneho zdravotného odvodu by nemala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 1 zákona o dani z príjmov a je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu to znamená, že ak by nechcela, nemusí preddavky v roku 2014 platiť vôbec. Pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie i samotného poistného v ročnom zúčtovaní sa tak zohľadňuje skutočnosť, že SZČO už poistné platí ako zamestnanec respektíve že poistné za ňu platí štát – čo je v kontraste s poistným na sociálne poistenie, kedy sa minimálny vymeriavací základ uplatňuje aj pre SZČO, ktoré podnikajú popri zamestnaní resp. ako študenti, dôchodcovia a pod. Týmto riešením sa dosiahne:

• vyššia suma vyzbieraná na zdravotné poistenie od osôb, u ktorých ju časť z týchto príjmov doteraz neplatila a napriek tomu ako „čierni pasažieri“ využívala systém verejného zdravotného poistenia pre riziko častejšieho vzniku úrazov a z nich plynúcej potreby liečebnej starostlivosti z dôvodu zvýšeného rizika pri dlhodobej účasti na organizovaných športových, najmä fyzicky kontaktných súťažiach ako športovec.

Právo voliť a byť volený do orgánov zväzov cez eID osôb povinne poistených príjmami zo športu vo verejnom zdravotnom poistení

Dátum právoplatnosti rozhodnutia o zápise z písmena B až D bude zároveň rozlišujúcim kritériom účasti na politickom živote v športe.

Opäť zjednodušene – všetky FO, ktoré budú povinné vplyvom momentu zápisu až do momentu vyčiarknutia v Informačnom systéme verejnej správy o športe podľa C platiť im vždy zdravotnou poisťovňou individualizované odvody na verejné zdravotné poistenie i z ich príjmov zo športových činností ročne, budú mať právo voliť a byť volení do funkcií v národnom športovom zväze.

Ako držitelia nového občianskeho preukazu s elektronickým čipom na ktorom bude v časti osobitné záznamy zapísané „ČLEN ŠPORTOVEJ OBCE” im bude umožnené, aby v súlade so stanovami svojich národných športových zväzov, ktorých minimálne štandardy dobrej správy v športe stanoví zákon o športe, využili svoje právo voliť (v budúcnosti i elektronicky) a byť volený do ich orgánov na základe ich identifikácie pomocou eID.

Účasť na verejnom zdravotnom poistení vrátane finančného bremena z neho plynúceho pre FO v športe bude zároveň motiváciou, aby register členov športovej obce vedený podľa rovnakých kritérií pre všetky národné športové zväzy neobsahoval tzv. mŕtve duše, t. j. už neaktívnych členov vplyvom veku, zranenia, odchodu do cudziny resp. prostého už nezáujmu o veci verejné v športe atď., ktorými dnes umelo všetky zväzy často i neúmyselne „nafukujú” vo vzťahu k spoločnosti svoj spoločenský význam. Tieto FO budú ekonomicky motivované, aby sa jednostranným právnym úkonom vzdali okamžite členstva v danom športovom zväze vtedy, keď to budú považovať i za ekonomicky racionálne.

Podstata Kalokagathie II pre športové hnutie: viac financií pod sférou vplyvu národných športových zväzov i pre športové kluby nielen cez sponzoring

Dohoda športu zo štátom – časť získaných zdrojov z reformy sektora zostane v športe a časť sa bude podieľať na udržateľnosti verejných financií

H.    Viac ako 10-ročná existencia mechanizmu tzv. „asignovanej dane”, ktorou všetky fyzické i právnické osoby zdaňované v SR majú možnosť venovať 1,5% (PO bez daru), 2% (FO), 2,5% (PO s darom) resp. 3 % (FO-dobrovoľníci) z nimi už zaplatenej dane z príjmu na rôzne verejnoprospešné účely prešla svojim vývojom.

Tento najlepšie zobrazuje v číslach nasledujúca tabuľka vychádzajúca z článku publikovaného v Trende^[6] doplneného o časový rad o výbere daní z príjmu od FO a PO od roku 2002 – vzniku asignácie – dostupného na webovom sídle MF SR^[7]

Veľmi dôležité fakty na interpretáciu z nej sú pre naše potreby nasledovné.

Bežného smrteľníka určite prekvapí, že ľudia – fyzické osoby a firmy – právnické osoby platia v SR celkovo do spoločnej kasy zhruba rovnakú sumu dane z príjmu. Koľko z nich, ktorí a koľkým prijímateľom a akú sumu z nej asignujú? Platí, že dlhodobejšie sa rozdelí medzi cca 10 000 navzájom si konkurujúcich právnických osôb cca 40 miliónov euro. V poslednom uzavretom roku 2012 to bolo presne 44 695 969,19 euro medzi 10 565 právnických osôb. Právnické osoby asignovali za rok 2013 zatiaľ (faktor odložených daňových priznaní PO) medziročne o ¼ menej zdrojov, no zároveň celkový počet záujemcov o ne od vzniku mechanizmu v roku 2002 kontinuálne 12 rokov rastie! Počet z nich pôsobiacich v športe a zdrojov plynúcich do nich a časti z nich následne i reálne do podpory športu je dnes neznámy.

Opäť veľmi zjednodušený záver. Podstatná časť z týchto verejných zdrojov je už dnes poukazovaná právnickým osobám zo športového hnutia – národným športovým zväzom a najmä športovým klubom na všeobecný účel rozvoja telesnej kultúry bez reálnej kontroly ich použitia z pohľadu verejného záujmu. Je otázne, či by tento systém na podporu športu mal bez jeho reformy existovať naďalej. Domnievame sa, že nie a preto navrhujeme nasledovné opatrenia.

Reforma existujúceho asignačného mechanizmu do športu: PO najmä na športové stavby za ich spolufinancovania sponzoringom PO a ďalšími zdrojmi od obcí a športových klubov cez transparentné účty

Vplyvom C až G príde poriadok do športu a s ním predpoklad pre lepší výber daní z príjmu a odvodov fyzických osôb zo športových činností, ktoré by mohlo umožniť otvoriť diskusiu so štátom o možnosti recipročných daňových úľav pre šport v SR.

Ako 10 pilierov pri úvahách o možnej existencii systému daňových úľav na podporu športu v Slovenskej republike vnímame z pohľadu verejného záujmu po inšpirácii sa Maďarskom v rámci SR týchto 10 písmen I až R:

I.    možnosť poukázania nie ako dnes 2 % z už zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb resp. 3% (dobrovoľníci), ale až 3% u všetkých fyzických osôb – „ČLENOV ŠPORTOVEJ OBCE” bez ohľadu či sú alebo nie sú dobrovoľníci pôsobiaci v športe na existujúci všeobecný účel rozvoja telesnej kultúry (ostáva takto naďalej možnosť získať časť zdrojov z cca 20 miliónov euro od FO pre účel rozvoja telesnej kultúry),

J.    možnosť poukázania rovnako ako dnes 1,5% (2%-0,5% nedaného daru PO= 1,5%), resp. 2,5% (2%+ 0,5% daný dar PO=2,5%) z už zaplatenej dane z príjmov právnických osôb, ktorá má do roku 2018 klesnúť až na úroveň 0,5%, na podporu projektu v športe za ďalších nasledovných podmienok v písmenách K až R,

K.    možnosťou by bolo poukázanie zdrojov na jeden projekt národnému športovému zväzu alebo športovému klubu bez ohľadu na jeho právnu formu alebo viacero projektov viacerým národným športovým zväzom/ športovým klubom športovému klubu bez ohľadu na ich právnu formu, ako to dnes umožňuje príloha k IV. časti daňového priznania DPPO, pričom podľa športu príslušný národný športový zväz odsúhlasí projekt športového klubu vrátane jeho položkového rozpočtu ako zmysluplný pre rozvoj daného športu v obci/VÚC/SR a bude niesť zodpovednosť za jeho priebeh a výsledok (napr. kolaudácia stavby) voči štátu vrátane zodpovednosti za náhradu takto poskytnutých zdrojov štátu v prípade ich zneužitia, kedy sa mu odčítajú od jeho dotácie/príspevku od MŠVVaŠ SR,

L.    uzavretie viac-strannej zmluvy medzi národným športovým zväzom, ak je prijímateľ športový klub tak i ním, samosprávou (obec, mestská časť, mesto, VÚC) a PO,

M.    poukázanie zdrojov od FR SR i od všetkých v písmene L uvedených subjektov práva na projekt výlučne na tento účel zriadený osobitný, tzv. transparentný účet športového klubu,

N.  ďalšie spolufinancovanie projektu nasledujúci kalendárny rok cez účet v písmene I formou nie daru, ale daňovo uznateľných výdavkov – sponzoringu – t. j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov od dotknutej PO v sume, ktorej maximálna výška ročne bude 1% zo sumy ňou za predchádzajúci zdaňovacie obdobie už zaplatenej dane z príjmu právnických osôb (praktický príklad – v 2013 PO zaplatila 100 jednotiek dane z príjmu, 2 jednotky dala na športový projekt z asignovaného percenta, 0,5 jednotky naň dala darom a v roku 2014 môže PO použiť 1 jednotku na sponzoring ako daňovo uznateľný výdavok pre tento projekt v športe),

O.    Ďalšie spolufinancovanie projektu cez účet v písmene K športovým klubom napr. i paralelnou zmluvou o reklame s PO a jeho zdrojmi a i za finančnej (spolu)účasti samosprávy či už jej kapitálovým resp. bežným transferom atď.,

P.    Použitie získaných zdrojov najmä na kapitálové investície na stavbu novej/zmenu existujúcej stavby športového zariadenia pre možné formy protiplnenia od športového klubu pomenovaním názvu novej stavby/jej časti menom právnickej osoby (dlhodobé partnerstvá i vďaka popri zmluve o sponzoringu paralelným zmluvám o reklame medzi športovým klubom a PO – cez i názov napr. „XY aréna”). Ak by malo byť použitie iné, tak na nutné výdavky spojené s účasťou na medzinárodnom súťažení u zväzu resp. celoštátnom resp. lokálnom súťažení u klubu – t. j. náklady spojené s prihlásením sa do súťaže, službami rozhodcov resp. iné ľahko preukázateľné a zároveň ťažšie zneužiteľné výdavky ako sú dnes napr. v praxi často zneužívané cestovné príkazy, pričom mohli by byť spojené so súťažením, výchovou a vzdelávaním športovo – talentovanej mládeže ako sú napr. odmeny trénerom cez športové zmluvy,

Q.  Pravidelný reporting o projekte na 3-mesačnej báze do 8 dní od ich uplynutia, ktorý musí zavŕšiť finálna správa o projekte do 30 dní od koluadácie stavby/ jej zmeny resp. ukončenia obdobia financovania projektu a obsahujúca správu o v projekte vrátane jeho položkového rozpočtu a následne i reálne vynaložených nákladoch z transparentného účtu a ich vzájomných porovnaní vrátane vysvetlenia rozdielov,

R.    Povinné zverejňovanie účtovných závierok športového klubu bez ohľadu na jeho právnu formu ako prijímateľa takejto daňovej výhody na už existujúcom štátnom webe medzi inými povinnými osobami^[8] vrátane všetkých ich súčastí vo verejnej časti registra účtovných závierok (§ 23, ods. 6, písm. f) ako povinnosť podľa osobitného zákona (zákona o športe) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, s tým že sa stane povinnou osobou v súlade s § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Zmluva o sponzoringu: daňovo uznateľný výdavok sponzora – PO max. vo výške 1% PO v predchádzajúcom roku zaplatenej dane z príjmu môže priniesť ďalších do 20 miliónov euro príjmov oslobodených od dane pre sponzorovaných v športe

Dôvod pre úvahu z nadpisu je prostý.

Naše úvahy smerom k aktívnemu plateniu daní z príjmu PO ako hlavnému zmyslu mnohých v súčasnosti na MF SR prebiehajúcich reforiem a nie k plošnému znižovania základu dane PO bez zároveň motivujúceho impulzu od odklonu PO od chronických daňových strát je niekoľko:

• ministrom financií opakovane medializovaná^[9] neochota podstatnej časti PO v SR platiť daň z príjmu, keďže údajne až 60% z nich neplatí žiadne dane z príjmu, t. j. má nulovú daň z príjmu,
• aj pred krízou v časoch rovnej dane údajne platilo nulovú daň z príjmu 53 percent PO založených za účelom dosahovania zisku. Toto číslo má byť priemerom za roky 2006, 2007 a 2008. V časoch krízy, teda za posledné štyri roky, v priemere až 60 percent PO neplatí daň z príjmu. Tieto čísla hovoria o tom, že neplatenie daní je na Slovensku dlhodobý problém a MF SR sa ho snaží riešiť zavedením daňových licencií od jari roku 2015, ktoré by malo byť zjednodušene nasledovné:
• 480 EUR – neplatca DPH a tržby do 500 tis. EUR – približný počet subjektov v tejto kategórii je 50.000
• 960 EUR (resp. dvojnásobok) – platca DPH a tržby do 500 tis. EUR – približný počet subjektov v tejto kategórii je 83.500
• 2.880 EUR – spoločnosti s obratom nad 500 tis. EUR – približný počet subjektov v tejto kategórii je 24.000
• až dve tretiny dane z príjmu PO na Slovensku údajne zaplatí 400 PO. Teda ak štát ročne vyberie na dani z príjmu približne 1,7 miliardy euro, tak viac ako miliardu zaplatí 400 PO.

Považujeme preto za spravodlivé, aby možnosť sponzoringu bola len u tých PO, čo predchádzajúci rok daň z príjmu PO zaplatili a bola zároveň priamo úmerná jej zaplatenej výške v zmysle čím viac PO zaplatí, tým viac sa môže PO pre svoje účely zviditeľniť daňovo uznateľným výdavkom cez sponzoring v športe.

Je odôvodnené predpokladať, že nami navrhovanou reformou asignačného mechanizmu spolu so zavedením sponzoringu v športe by prišlo jednak k udržaniu slobody a rôznorodosti rozdelenia zdrojov z asignovaného percenta do športu od FO a zároveň zníženiu celkového počtu podporených projektov v oblasti športu zo týchto zdrojov PO, skvalitneniu týchto projektov za súčasného nárastu sumy na jeden projekt vrátane jeho spolufinancovania samosprávou i sponzoringom poskytujúcou PO (možnosť zároveň paralelných zmlúv o reklame), čo všetko dokopy dáva predpoklad možnosti reálnej lepšej kontroly podpory projektom zo strany všetkých dotknutých vrátane dlhodobých partnerstiev PO a športového hnuia.

Pohybová aktivita ako liek (spolu)hradená z verejného zdravotného poistenia pre detí, dôchodcov a rizikové skupiny obyvateľstva

Podstata myšlienky je nasledovná.

Spätný návrat časti vybraných zdrojov od športu zo systému verejného zdravotného poistenia do systému v zmysle rozprávky o 3 grošoch – t. j. v podobe (spolu)financovania časti nákladov

• na športové poukazy pre malé deti (naučiť ich prečo je pohybová aktivita a zdravý životný štýl dobrá vec rovnako ako sa učia, že je kultúrou ich spoločnosti si 2x denne umývať zuby, čo pred 200 rokmi bežné v kultúre žiadnej spoločnosti rozhodne nebolo),
• na liečebnú starostlivosť pri úrazoch/ ochoreniach FO v športe, najmä športovcov,
• na pohybovú aktivitu ako liek pre vybrané vekové skupiny obyvateľstva, najmä starobných dôchodcov resp. pre fyzické osoby konkrétne časové obdobie pred vznikom tohto nároku pre rizikové skupiny cez niektoré druhy pohybových aktivít (najmä silových aktivít logisticky realizovateľných pod odborným dozorom vo fitnescentrách) na predchádzanie najčastejších civilizačných ochorení spôsobujúcich najčastejšiu smrť, úrazy, ochorenia resp. nižšiu kvalitu života u podstatnej časti populácie (obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak, osteoporóza u žien po menopauze atď.)

Ide o veľmi dôležité opatrenie najmä pre prudko rastúci počet seniorov pre účely udržania ich v zdraví, vitalite a najmä možnosti pracovať resp. nebyť iba bezvládnym bremenom pre ich deti/vnukov, ktorých je čoraz menej a menej.

Nadchádzajúce dramatické starnutie obyvateľstva, ktoré bude pre generáciu Husákových detí v SR ako krajine zo všetkých krajín EÚ najrýchlejšie prinesie pri nezmenených politikách spoločnosti totiž skoro s určitosťou neudržateľnosť sociálneho systému resp. zdravotníctva a to v nie zásadne dlhom, ale skôr kratšom čase.

Výsledok Kalokagathie II majú byť pozitívne zmeny v našom športe nielen pre nás, ale najmä pre naše deti a vnukov

Pohľad okolo nás i v športe je v mnohom neúprosný.

Človek i v športe sa dnes stále viac zameriava na vlastné výhody, uzatvára sa do rodiny, priateľov v športovom družstve/klube, stráca cit pre vzájomnosť a občiansku spolupatričnosť a najmä (spolu)zodpovednosť za národný športový zväz.

Môže to viesť k tomu, že športový národ nechá politiku v športe len na politikov či už vo zväzoch alebo vo verejnej správe, čo štát veľmi víta. Čím viac sa stráca vnútorná motivácia meniť veci k lepšiemu v športe zdola, tým viac sa toho nariaďuje zhora, čím je slabší jedinec v športe, tým je silnejší štát. Je dôležité, aby v takom „veku” Slovenska existovali i v športe ľudia, ktorí zarputilé nasadenie vo všeobecný prospech iných vnímajú ako najväčšiu formu mravnosti a ctnosti.

Z týchto dôvodov sú základnou ideou Kalokagathie silné národné športové zväzy budované na princípoch dobrej správy v športe mobilizovanými dobrovoľníkmi a k nim a k ich úsiliu synergicky prajný štát.

Komplexné odôvodnenie, prečo je zároveň vhodný prenos nielen ekonomickej zodpovednosti za prijatie na štúdium žiaka a študenta a financovanie jeho výchovy a vzdelávania v oblasti športu v športových triedach a na športových gymnáziách zo škôl na národný športový zväz na základe jeho každý rok obnovovaného rozhodnutia vzhľadom na predikciu športovej výkonnosti vo veku najmä 15 – 19 rokov pre účely následnej reprezentácie SR v kategórii dospelých vrátane faktov, čísiel a dát na príklade futbalu/futsalu je verejne prístupné už tiež.^[10]

Výsledok zmien má byť i preto maximum verejných zdrojov cez národné športové zväzy pri ich individuálnej zodpovednosti za súčasného zrušenia Dukly, SŠŠR MV SR a NŠC bez náhrady (zvážiť jedine dôvody pre zachovanie NŠC pre systém eurofondov pre šport 2014-2020). Javí sa zmysluplné preniesť zostávajúci majetok a zdroje z nich na samosprávu (mesto Banská Bystrica) resp. národné športové zväzy (najmä Slovenský atletický zväz), ktoré budú zároveň športovými zmluvami viazať svojich športovcov či trénerov. Títo všetci v rámci ich komunít totiž medzi sebou viac a lepšie vnímajú prirodzenú medzigeneračnú solidaritu vrátane klubov, v ktorých dlhodobo pôsobia (problematika tzv. dvojitých kariér športovcov po skončení ich aktívnej súťažnej kariéry, ktorú môžu najlepšie riešiť zväzy/kluby, ktoré v minulosti svojou prácou a výsledkami vybudovali a preslávili).

Zväzy je však potrebné zároveň otvoriť ľuďom a verejnej kontrole napr. nasledovnými opatreniami:

• zverejňovanie konsolidovaných účtovných závierok národného športového zväzu a najmä ním (spolu)vlastnených obchodných spoločností ako konsolidovaného celku (§ 6 ods. 4.) vrátane všetkých ich súčastí vo verejnej časti registra účtovných závierok (§ 23, ods. 6, písm. f) ako povinnosť podľa osobitného zákona (zákona o športe) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
• národný športový zväz sa stane povinnou osobou v súlade s § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Šport je súčasť spoločnosti, na ktorej vývoj sa musí adaptovať. To sa 25 rokov nedeje alebo deje iba veľmi málo, pomaly a oneskorene.

Premiér slovenskej republiky a zároveň predseda strany Smer Robert Fico predstavil 28. júna 2014 15-bodový pozitívny sociálny, ekonomický a finančný balíček na roky 2014 až 2016, ktorý sa stal jeho schválením jeho slovami záväzným plánom. Jeho detailné uskutočnenie v praxi vrátane jeho 14. opatrenia, ktorým sú daňové úľavy na podporu výskumu a vývoja pre firmy aktívne v oblasti výskumu a vývoja, ktoré štát chce podporiť daňovým zvýhodnením (analógia s nami navrhovanými zmenami v športe), sa ešte bude komunikovať so sociálnymi partnermi.

Aj v športe si môžeme dnes stále ešte vybrať medzi ako veľmi malým? štátom, aktuálnym reformným dlhom v ňom a zmrákajúcou sa budúcnosťou na jednej strane alebo zmenami na strane druhej.

Ale aké zmeny a kto ich zrealizuje do života?

Považujeme za zmysluplný príspevok do tejto diskusie myšlienky uvedené v Kalokagathii I a i tu v Kalokagathii II. Viaceré oblasti považujeme však stále za úplne otvorené do diskusie pre viaceré varianty ich riešení. Ide najmä o:

• z hľadiska niektorými zamýšľanej zmeny dotácie poskytovanej dnes podľa § 8a zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 11 a nasl. zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na príspevok treba upresniť mechanizmus jeho poskytovania z pohľadu právnej úpravy, ktorý nám je dnes nejasný (analógia s MF SR, ktoré poskytne v rokoch 2014 bežný transfer Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej iba „UDVA”) vo výške 268 000 eur, pričom mu poskytnuté zdroje nie sú poskytnuté rozpočtovým opatrením, ale bežným transferom. UDVA nie je rozpočtovou resp. príspevkovou organizáciou MF SR, ale je zriadený zo zákona ako umožňuje OZ. Znamená to, že majú byť/budú tak podľa návrhu od 1.1.2016 i národné športové zväzy a stratia právnu formu občianskych združení? Ak áno, musia byť veľmi precízne premyslené všetky dopady. Ak nie, ako sa argumentačne vysvetlí, že na UDVA idú peniaze z MF SR priamo transferom a podľa takéhoto návrhu iba časť z celej dotačnej schémy štátu a je ich dosť (šport, kultúra, poľnohospodári, VŠ atď.), ale zase nie až tak bezvýznamná časť, ktorou je šport, by sa mala dostať mimo schémy dotácii a priamo do zákona o štátnom rozpočte pri sume do cca 300 000 euro dnes pre UDVA a cca 100x až 150x vyššej pre športové hnutie v 2016?,
• obligatórne a fakultatívne ustanovenia športových zmlúv zadefinovaných v zákone o športe bližšie určia mimo režimu Zákonníka práce i inominátnych zmlúv podľa § 51 OZ resp. § 262 OBZ práva a povinnosti zmluvných strán i sociálno – právnu ochranu športových odborníkov, predovšetkým mladých športovcov vrátane povinnosti ich vzdelávania, pri existencii sociálneho dialógu v súlade s špecifikami a autonómiou športu (športové normy týkajúce sa prestupov športovcov, licencii trénerov resp. hráčskych agentov, poplatky za prestupy a tzv. výchovné atď.). Konkrétne znenie obligatórnych ustanovení športových zmlúv pre konkrétne typizované dvojice subjektov ich účastníkov (športovec – klub, reprezentant – zväz, rozhodca – kto? atď.) vrátane stanovenia, v ktorých prípadoch musia byť písomnú formu a prečo a kedy stačia ústne budú veľkou intelektuálnou výzvou aj vzhľadom na projekt rekodifikácie súkromného práva a aktuálnu prípravu nového OZ.
• práva a povinnosti zmluvných strán športových zmlúv v oblasti úrazového poistenia resp. garančného poistenia vzhľadom na expertný postoj ScP i komerčných poisťovní v tejto veci. Považujeme za nesporové a úplne správne, aby pri výkone činností napĺňajúcich charakteristiky závislej práce v športe u všetkých dobrovoľníkov v športe a zároveň všetkých športovcov, ktorých príjmy zo športu budú ročne 4831 a viac euro, boli títo povinne úrazovo poistení v SP na náklady zväzu/klubu s možnosťou sa sami resp. po dohode na náklady zväzu/klubu sa komerčne pripoistiť. Ak vznikne športový úraz pri takýchto východiskách počas tréningu či súťaženia v klube, zodpovedá klub resp. SP rovnako ako by to bol pracovný úraz so všetkými následnými plneniami. Pri reprezentácií krajiny samozrejme zodpovedá štát voči všetkým FO v športe i klubu, s ktorým sú viazaní športovou zmluvou, a ktorému úrazom vznikla škoda. Za veľmi polemické, no skôr racionálne riešenie považujeme, aby všetky FO v športe vrátane športovcov, ktorých príjmy ročne budú od 1 euro do 4830 euro boli úrazovo poistení i garančne poistení iba vtedy, ak sa sa dajú komerčne sami resp. po dohode s klubom na jeho náklady pripoistiť, pričom jedna veľmi dôležitá poznámka v tejto súvislosti hovorí, že všetky FO v športe, ktoré by boli napr. popri výkonu športových činností od 1 euro do 4830 euro zamestnanci, by boli z tohto pracovného pomeru zo zákona sociálne komplexne poistení v ScP rovnako ako živnostníci spĺňajúci pre tento cieľ podmienky voči nim dnes v tejto veci neprajnej právnej úpravy.
• náklady zväzu/klubu na športové náradie, náčinie a výstroj, ubytovanie, stravovanie a cestovné uznávať FR SR ako daňovo uznateľné výdavky a zároveň pre FO zo športu ako príjmy oslobodené od dane podľa argumentácie inšpirovanej i rozhodnutím NSS ČR z 2011, v ktorom senát pod vedením dnes už ústavného sudcu ČR Vojtěcha Šimíčka rozhodol prečo nemusí byť profesionálny hokejista zamestnanec a náklady na jeho cestovné na zimný štadión sú daňovo oprávnenými výdavkami.^[11]

Ďalší a dlhodobý cieľ ostáva naďalej obrovskou intelektuálnou výzvou.

Rozmýšľajme v diskusii spolu so štátom a najmä MF SR a športovým hnutím nad tým ako popri tom všetkom po vzore ústavných zákonov typu dlhovej brzdy v iných štátoch a skúsenosti s jej existenciou u nás v SR vrátane vytvárania ňou i niektorých nesprávnych motivácii ako sa po jej prijatí až v praxi neskôr ukázalo (napr. vo vzťahu k vytváraniu hotovostnej rezervy štátu) kreatívne vymyslieť aplikáciu tých istých princípov bez týchto chýb v národných športových zväzoch ako účtovných jednotkách, ktoré boli, sú a budú vždy na pomedzí verejnej správy a združovacieho práva. Dôvodom sú veľmi tragické skúsenosti v nich z minulosti v slovenskom lyžovaní (konkurz o.z. SLZ a vznik nového o. z. SLA, ktoré nie je jeho právnym nástupcom a je otázne, či je vôbec členom FIS/SOV a ak, kedy a ako bolo prijaté za ich člena), basketbale či športe sluchovo znevýhodnených u nás. Ak sa nám to úspešne podarí, pomôžeme najmä našim deťom a vnukom pri budovaní nových Domov športu v našej krajine. Budú mať dlhodobo udržateľné, poctivé základy.  

Poznámky pod čiarou: