Judikát Jtk 9/2013 - Vedenie riadneho života a zahladenie trestu NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/16/2013

1Tos/16/2013

U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2013 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným M. J. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2Nt/9/2012 z 8.11.2012 a takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. J. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením rozhodol Okresný súd Čadca podľa § 92 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a § 470 ods. 1 Tr. por. o zamietnutí žiadosti odsúdeného M. J. o zahladenie odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/38/2004 z 11.4.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/82/2007 z 13.9.2007, v rámci ktorého mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „odsúdený M. J. podal žiadosť o zahladenie odsúdenia ešte pred uplynutím rozhodnej doby. Zákon síce pripúšťa, aby odsúdený požiadal o zahladenie odsúdenia aj pred uplynutím rozhodujúcej doby, ale v takom prípade musí ísť o závažné dôvody, pre ktoré by súd mohol žiadosti vyhovieť, a zároveň by odsúdený musel preukázať vzorným spôsobom života, že sa napravil a že sa v budúcnosti nedopustí trestnej činnosti. V danom prípade však odsúdený zjavne neviedol riadny život, pretože v rozhodnej dobe spáchal dva úmyselné trestné činy, i keď v cudzine, pričom odsúdený neuviedol žiadne iné závažné okolnosti, pre ktoré by mal súd vyhovieť jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia ešte pred uplynutím rozhodnej doby. Preto súd po zvážení skutkových okolností a aplikácii citovaných zákonných ustanovení žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia zamietol.“

    Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený M. J.. V sťažnosti uviedol: „Podal som dňa 11.6.2012 žiadosť o zahladenie odsúdenia, napriek tejto žiadosti nebolo vyhovené a došlo porušeniu čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 152 ods. 4, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd Čadca uvádza, že vraj kde mám bydlisko, že zamieta môj návrh a ak ide odsúdenie vojenským súdom, ktoré už zaniklo. Okresný súd Čadca je zaujatý, rozhoduje iba jedným smerom proti mojej osobe a z pomsty, že píšem na nich sťažnosti. Ale ja sa dožadujem iba svojich ústavných práv. Okresný súd Čadca jednoznačne porušil čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, kde uviedol a bral do úvahy, že som bol odsúdený v Českej republike, to je pravda, ale doba odsúdenia sa nezapočítava v SR, lebo ČR je iný štát. Ak by existovala skutočná pravda a počítalo sa aj v ČR odsúdenie dohromady, tak by som bol okamžite v ČR vzatý do väzby, preto ma český súd bral do úvahy ako netrestanú osobu, tak mi uložil skúšobnú dobu, kde mi to sudca pri zatknutí uviedol. Mám za to, že okresný súd nepostupuje v tomto konaní tak, aby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaného ustanovenia Ústavy SR. Týmto došlo porušeniu postupu v procesnom konaní obsiahnutú základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu. Podal som dňa 11.6.2012 žiadosť o zahladenie odsúdenia došlo porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR s čl. 38 ods. 2 Listiny lehoty presahujúce požiadavkám rýchlosti ktoré trvali 5 mesiacov nevyhovujú a došlo prieťahom v konaní porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Namietam na postup okresného súdu, ktorý nepristupuje k veci osobitnou starostlivosťou a je zaujatý postupuje iba jedným smerom proti mojej osobe a to tak, že sudkyňa mi nezapočítala odsúdenie v ČR, kde som bol odsúdený a že od 1.1.2013 som bol amnestovaný, teda sa hľadí, ako keby som nebol odsúdený. Navrhujem odvolaciemu súdu, aby uznesenie OS Čadca zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.“

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

    Súd prvého stupňa v odôvodnení vysvetlil, že na rozhodnutie o zahladení odsúdenia u odsúdeného M. J. pred uplynutím doby desiatich rokov, a teda pred 29.9.2019, by bolo potrebné, aby odsúdený preukázal vzorným správaním svojho života, že sa napravil a že sa v budúcnosti nedopustí trestnej činnosti.

    Krajský súd dodáva, že rozhodnutie o zahladení odsúdenia pred uplynutím rozhodnej doby je síce možné, pričom ale na splnenie podmienok pre také pozitívne rozhodnutie sa vyžaduje viac ako „len“ vedenie riadneho života. Zákon vyžaduje vzorné správanie, a teda správanie, ktoré sa pozitívne vymyká z rámca riadneho života, napríklad nadpriemernými spoločenskými či sociálnymi aktivitami, resp. nadpriemernými pracovnými výkonmi, z ktorých by bolo nad všetky pochybnosti možné usúdiť, že bývalý odsúdený ako výrazná osobnosť a jeho správanie je prínosom pre spoločnosť.

    Vo vzťahu k odsúdenému M. J. žiadne takéto skutočnosti zistené neboli a neprezentoval ich ani samotný odsúdený. Naopak, zo spisu vyplýva, že menovaný sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (29.9.2009) dopustil 21.2.2011 a 13.4.2011 v Českej republike trestnej činnosti, za ktorú bol i odsúdený. Hoci táto skutočnosť nemôže mať bez ďalšieho právne účinky na území Slovenskej republiky, nemožno ju ignorovať pri posudzovaní osoby odsúdeného a jeho správania sa v rozhodnej dobe, pretože ani odsúdenie v cudzine „nelikviduje“ samotný fakt spáchania trestnej činnosti. Preto ani fikcia neodsúdenia cudzozemským súdom nebráni súdu pri skúmaní správania sa odsúdeného počas rozhodnej doby prihliadnuť na samotný akt spáchania trestnej činnosti a hodnotiť túto skutočnosť pri posudzovaní osoby odsúdeného z hľadiska jeho nápravy, vedenia riadneho života a najmä jeho vzorného správania.

    So zreteľom na uvedené krajský súd konštatuje, že odsúdený v čase po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neviedol taký život, v ktorom by boli badateľné prvky vzorného správania dokumentujúce jeho nápravu. Preto krajský súd zamietol jeho sťažnosť ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

    K námietke odsúdeného, že o jeho žiadosti bolo konané neprimerane dlho, krajský súd poznamenáva, že ju považuje za opodstatnenú, pretože súd prvého stupňa o nej konal od 11.6.2012 (č.l. 1) až do 7.2.2013 (č.l. 31), čo je s ohľadom na nenáročnosť zabezpečenia si podkladov na vyhlásenie rozhodnutia, jeho vyhotovenie a na predloženie veci krajskému súdu neprimerane dlhá doba, ktorú krajský súd už považuje za neopodstatnené prieťahy v konaní.

    Ani táto okolnosť však nič nemení na tom, že v prípade odsúdeného M. J. neboli splnené podmienky na pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 12. februára 2013

                                 JUDr. Martin Bargel
                                      predseda senátu