Judikát Jtk 9/2010 - Listinné dôkazné prostriedky a náležité zistenie skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/20/2010

1To/20/2010-157

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 16. februára 2010 o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 22T/25/2009-136 z 20.10.2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/25/2009 z 20.10.2009.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný M. M. postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora v Žiline, sp. zn. 4 Pv 508/07 z 5.3.2009, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. tak, že:

v čase okolo 10.00 hod. dňa 6.9.2007 v Kysuckom Novom Meste, na ul. Belanského, na odstavnom parkovisku OD COOP Jednota SD Čadca poškodil lak na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, červenej metalízy, ev. č. KM........... tak, že nezisteným predmetom toto vozidlo poškriabal na predných, zadných dverách a na zadnom blatníku na strane spolujazdca, kde spravil škrabance nepravidelných tvarov a dĺžky, čím poškodením vozidla spôsobil M. L., bytom Kysucké Nové Mesto, ul............., škodu vo výške 14.906, -Sk (494, -Eur),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Zároveň bola poškodená M. L. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa v čase asi o 10.00 h. 6.9.2007 skutočne nachádzal na parkovisku na ul. Belanského v Kysuckom Novom Meste. Aj napriek tomuto záveru súdu, na hlavnom pojednávaní okrem výpovede poškodenej nebol vykonaný žiadny iný priamy dôkaz, ktorým by sa tvrdenie obžaloby o poškodení vozidla obžalovaným preukázalo. Výpoveď svedkyne K. v časti týkajúcej sa poškodenia vozidla mala nepriamy charakter a aj to s rozdielne opísaným dejom v porovnaní s výpoveďou poškodenej, pričom výpoveď svedkyne K. z hlavného pojednávania možno hodnotiť ako priamy dôkaz jedine ak v časti, v ktorej sa venovala opisu charakteru obžalovaného a vlastných životných skúseností s ním. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi jediným priamym dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného, ktorým bola výpoveď svedkyne M. L., a skupinou listinných dôkazov preukazujúcich poškodenie vozidla nebola priama, ničím neprerušovaná súvislosť, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností umožnila prijať jediný relevantný záver, že skutku sa dopustil práve obžalovaný. Priamy dôkaz vo forme svedeckej výpovede poškodenej bol oslabovaný druhým a posledným priamym dôkazom, ktorým bola výpoveď obžalovaného popierajúceho vinu. Postoj obžalovaného a poškodenej mal charakter tvrdenia proti tvrdeniu v úplne protichodnej podobe. Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí obžalovaného a poškodenej považoval súd za preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou boli aj v priebehu hlavného pojednávania zhoršené medziľudské vzťahy. Tak obžalovaný, ako aj poškodená v priebehu konania neposkytli súdu dostatok relevantne prežitých dôkazov preukazujúcich ich morálnu stálosť, ktorými by bolo možné porovnať ich pohnútky a dôvody vedúce k tak protichodným výpovediam, aké podali na hlavnom pojednávaní. Preto podľa okresného súdu z holého faktu, že obžalovaný M. M. bol 6.9.2007 v čase okolo 10.00 h. na parkovisku na ul. Belanského v Kysuckom Novom Meste pri vozidle poškodenej M. L., nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť jednoznačný záver, že tento čin spáchal práve obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V podanom odvolaní uviedol: „Domnievam sa, že súd po vykonanom dokazovaní nezhodnotil dôkazy ako celok a pri hodnotení výpovede, predovšetkým svedkyne - poškodenej M. L., ako aj pri hodnotení výpovede obžalovaného prehliadol niektoré závažné skutočnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku. Súd poukázal na skutočnosť, že okrem obžalovaného a poškodenej nikto iný nemal byť účastný žalovaného skutku. Ani jeden z vypočutých svedkov (Ing. M. L., J. K. a O. Z.) nebol prítomný pri incidente. Súd pritom nespochybnil skutočnosť, že obžalovaný aj poškodená boli v čase okolo 10.00 h. dňa 6.9.2007 v Kysuckom Novom Meste na ul. Belanského, na parkovisku OD COOP Jednota SD Čadca. Túto skutočnosť mal okrem iného preukázanú priamym svedectvom poškodenej, ako aj výpoveďou a priznaním obžalovaného. Následne však súd pri hodnotení vierohodnosti výpovedí svedkyne - poškodenej, ako i obžalovaného poukázal na ich vzájomne zhoršené medziľudské vzťahy, pričom podľa súdu ani jeden z menovaných neposkytol súdu dostatok relevantne prežitých dôkazov preukazujúcich ich morálnu stálosť, ktorými by bolo možné porovnať ich pohnútky a dôvody vedúce k tak protichodným výpovediam, aké podali na hlavnom pojednávaní. Mám za to, že súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne - poškodenej, keď časť jej výpovede považoval za vierohodnú – pokiaľ ide o prítomnosť obvineného na mieste činu, avšak bez objektívneho dôvodu spochybnil časť výpovede, ktorou priamo usvedčuje obvineného zo spáchania trestného činu. Nesúhlasím s názorom okresného súdu, že pre rozhodnutie o vine obžalovaného zo spáchaného skutku nepostačuje jediný priamy dôkaz, ktorým je v tomto prípade výpoveď svedkyne - poškodenej M. L. Zákon č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok v platnom znení v zmysle § 2 ods. 12 neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhy jednotlivých dôkazov. Svedkyňa - poškodená M. L. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že dňa 6.9.2007 v Kysuckom Novom Meste na ul. Belanského, na odstavnom parkovisku OD COOP Jednota SD Čadca videla obžalovaného, ako poškriabal jej vozidlo. Svedkyňa - poškodená pritom bola poučená o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede, pričom na hlavnom pojednávaní sa podrobila prísahe vypovedať pravdu. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil a zároveň aby mu prikázal vec opätovne prejednať a rozhodnúť.“

* * *

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd v posudzovanej veci nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por., keď nevykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre zákonné rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne, bez toho, aby starostlivo uvážil všetky okolnosti prípadu aj v súhrne.

Okrem toho okresný súd pochybil aj v procesnom postupe, keď na hlavnom pojednávaní konanom 30.6.2009 poškodenej M. L.: „prečítal výpoveď obžalovaného tak, aby sa mohla k tejto výpovedi vyjadriť, resp. obžalovanému položiť otázku“ (č.l. 109).

Krajskému súdu nie je zrejmé, čo mal takýto procesný postup znamenať, a pripomína, že analógia podľa tretej vety § 260 Tr. por. v takejto situácii nepripadá do úvahy. V ďalšom bude okresný súd povinný postupovať tak, ako to predpokladá zákon a na hlavnom pojednávaní vykonať, postupom podľa § 125 Tr. por., konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou.

* * *

K úvahám súdu prvého stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, odvolací súd poznamenáva, že tieto sú na jednej strane zaujímavé, ale na druhej strane neúplné a v dôsledku neúplného dokazovania aj skreslené a jednostranné. Preto považuje krajský súd za potrebné uviesť, že proces dokazovania má niekoľko fáz. Okrem vyhľadávania dôkazov (zásada oficiality), ich vykonania a procesného zabezpečenia, sem patrí i previerka dôkazov a ich hodnotenie.

Účelom previerky dôkazov je vyjasniť kvalitu prameňa správ a spoľahlivosť i bezpečnosť týchto správ (tomu slúži analýza každého jednotlivého dôkazu a jeho porovnanie s ostatnými dôkazmi).

Hodnotenie dôkazov úzko súvisí s ich previerkou. Hodnotenie dôkazov vychádza totiž z ich previerky a sama previerka dôkazu závisí od stupňa jeho presvedčivosti, teda od jeho zhodnotenia. Vykonáva sa hodnotenie každého dôkazu i hodnotenie ich súhrnu. Výsledkom hodnotenia je záver, ktoré závažné

skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, sú pravdivé, teda dokázané. Výsledkom hodnotenia je v konečnom dôsledku zistenie skutkového základu pre rozhodnutie.

V súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) krajský súd poznamenáva, že táto zásada je základným a nevyhnutným predpokladom pre správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Voľné hodnotenie dôkazov znamená hodnotenie, ktoré nie je zákonom presne vymedzené a uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania. Neznamená však ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti určitej skutočnosti, sa musí zakladať na starostlivom posúdení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Okresný súd nepostupoval dôsledne v procese dokazovania, keď pochybil najmä vo fáze hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil, že v predmetnej veci stojí proti sebe len tvrdenie obžalovaného proti tvrdeniu poškodenej a že poškodená nepreukázala svoju morálnu stálosť, krajský súd si nemohol takéto úvahy súdu prvého stupňa osvojiť, pretože nie sú založené na uvážení všetkých okolností prípadu v ich súhrne.

Je pravdou vyjadrenie okresného súdu, že vo veci bol zabezpečený iba jeden priamy dôkaz, a to výpoveď poškodenej. Aj napriek tomu ale nemožno vysloviť, že len tvrdenie proti tvrdeniu nie je dostatočné na preukázanie viny. Ak by krajský súd takúto možnosť pripustil, zákonite by sa museli oslobodzovať všetky veci, ak by pri skutku nebol prítomný ďalší svedok a podobne. Aj v takomto prípade platí, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (napríklad odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený (judikát trestnoprávneho kolégia č. 11/09).

V predmetnej veci mal súd k dispozícii výpoveď poškodenej M. L., pri posudzovaní ktorej krajský súd nezistil, že by bola nelogická, nezrozumiteľná, rozporná sama osebe, či rozporná s inými podpornými dôkazmi.

Tu si treba uvedomiť, že prokurátor predložil súdu „korunného – očitého“ svedka, ktorý videl, ako obžalovaný pácha trestnú činnosť. Nielenže bolo povinnosťou poškodenej vypovedať o skutku, ale krajský súd hodnotí jej svedectvo aj ako istý prejav jej osobnej odvahy s ohľadom k tomu, akými spôsobmi je obžalovaný schopný hrubým, až brutálnym spôsobom (psychicky, ale aj fyzicky) – viď výpoveď svedkyne J. K. – presadzovať svoje potreby a záujmy. Krajský súd nezistil vo výpovedi poškodenej nepresné, rozporné, či skreslené údaje, pričom nemožno prehliadnuť (a nehodnotiť, resp. hodnotiť v neprospech obžaloby) ďalšie nepriame dôkazy.

Výpovede svedkyne J. K. a svedka Ing. M. L., ako nepriame dôkazy obžaloby, sú v dobrom súlade s výpoveďou korunnej svedkyne, a teda potvrdzujú vierohodnosť jej vyjadrení, napríklad poškodená uviedla, že obžalovaný vystúpil z auta (č.l. 106), obžalovaný tvrdil, že z vozidla nevystúpil (č.l. 104).

Svedkyňa J. K. na č.l. 126 potvrdila, že poškodená jej oznámila aj to, že obžalovaný nastúpil do auta (č.l. 126). Takýmto svojím vyjadrením potvrdila vyjadrenie poškodenej aj v tejto časti – že obžalovaný nesedel len v aute. V ostatnom menovaná len dedukovala, ako asi došlo k poškodeniu vozidla, a preto nemohol okresný súd konštatovať, že inak opísala dej – keď išlo o jej dedukciu a nie reprodukciu toho, čo jej povedala poškodená.

Ďalším podporným dôkazom, ktorý je v dobrom súlade s tvrdeniami poškodenej, je aj výpoveď svedka Ing. M. L.. Aj tomuto svedkovi poškodená oznámila, že obžalovaný si chcel k nej prisadnúť do vozidla. Svedok teda opäť potvrdil, že poškodená mu oznámila, že obžalovaný nesedel len v aute.

Tu si treba uvedomiť, že poškodená tieto skutočnosti oznámila nielen svedkyni K., ale aj Ing. M. L. ihneď po čine, a teda jej reakcia bola spontánna.

Krajský súd uzatvára, že vykonané dôkazy:

- výpoveď poškodenej M. L.,
- výpoveď svedka Ing. M. L.,
- výpoveď J. K.,
- znalecký posudok, č.l. 46-62,

vytvárajú takú silnú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, že neexistujú žiadne pochybnosti o dôvodnosti postavenia obžalovaného M. M. pred súd a úplne vyvracajú jeho obhajobu.

Okresný súd aj na podklade neúplného dokazovania nesprávne vyhodnotil doposiaľ vykonané dôkazy len jednostranne, keď neopodstatnene nepriznal náležitú dôkaznú usvedčujúcu váhu tvrdeniam poškodenej, pričom tieto nenáležite spochybnil jej „morálnou nestálosťou“ (č.l. 143).

Pri hodnotení vykonaných dôkazov nemožno ignorovať fakt, že aj morálne narušený jedinec, duševne nestabilná osoba, či malé dieťa môžu byť plnohodnotnými korunnými svedkami, ak ich tvrdenia sú logické... (viď vyššie uvedený judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline č. Jtk 11/09).

Okrem vyššie uvedeného okresný súd pochybil aj v procesnom postupe, keď na hlavnom pojednávaní konanom 20.10.2009 prečítal ako listinné dôkazy správu o povesti M. M., podanú 19.6.2008 (č.l. 73), správu o evidencii priestupkov M. M. z 10.6.2008 (č.l. 74), ďalšiu správu o povesti M. M. z 13.6.2008 (č.l. 75) a odpis registra trestov obžalovaného M. M. z 9.6.2009 (č.l. 100). Z časových údajov o okamihu podania správ, či o zabezpečení odpisu registra trestov je zrejmé, že všetky tieto listiny ako dôkazné prostriedky sú staršie ako tri mesiace.

Vyvodzovanie právnych záverov z neaktuálnych dôkazných prostriedkov, týkajúcich sa hodnotenia osoby obžalovaného, nie je v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci. Požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. v súvislosti s posudzovaním osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti nápravy zodpovedajú len také zistenia, ktoré vychádzajú z aktuálnych listinných dôkazných prostriedkov (správ o povesti, pracovných hodnotení, výpisov z evidenčnej karty vodiča, správ z evidencie priestupkov, správ o pomeroch mladistvého), spravidla nie starších ako tri mesiace.

Vyššie uvedené dôkazné prostriedky overujú stav do okamihu ich podania. Postupom času však strácajú svoju výpovednú hodnotu, stávajú sa neaktuálne a v dôsledku toho nemôžu byť použité v neobmedzenom časovom rozsahu. Vzhľadom na ich časovo ohraničenú použiteľnosť je potrebné tieto dôkazné prostriedky najneskôr po troch mesiacoch aktualizovať tak, aby dokumentovali aspoň primerane aktuálne správanie obžalovaného v čase rozhodovania súdu. Reálny obraz o správaní sa obžalovaného po čine má mimoriadny význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery - § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

So zreteľom k vyššie uvedenému preto bude potrebné na hlavnom pojednávaní doplniť dokazovanie vykonaním riadnej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou, prečítaním spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/75/2006 a prečítaním aktuálnych správ, posudkov, hodnotení a odpisu registra trestov, týkajúcich sa obžalovaného a až minimálne po takomto doplnení dokazovania a po opätovnom hodnotení všetkých dôkazov aj v súhrne bude môcť súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť.

S ohľadom k vyššie uvedenému krajský súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec obžalovaného M. M. v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 16. februára 2010