Judikát Jtk 8/2009 - I. Výsluch svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por., ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom; II. Trestné oznámenie (§ 119 ods. 2 Tr. por., § 196 ods. 1 Tr. por.) NEPREČÍTANÉ 

rozsudok KS ZA sp. zn. 1To/17/2009

1To/17/2009

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. marca 2009 prejednal odvolanie podané obžalovaným J. G. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/79/2008 z 2.10.2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/79/2008 z 2.10.2008.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného J. G., nar. ........... v Námestove, trvale bytom ...........................,

podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora v Námestove, sp. zn. Pv 684/08 z 30.4.2008, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. tak, že

dňa 23.2.2008 v čase asi o 15.00 h. v kuchyni rodinného domu č. ...... v obci Sihelné, okres Námestovo, sa pod vplyvom alkoholu a s kuchynským nožom v ruke vyhrážal svojej sestre M. Z., nar. ..............., že ju zabije, po tomto sa rovnakým spôsobom vyhrážal zabitím postupne aj svojej matke A. G., nar. ................ a bratovi M. G., nar. ..............., pričom A. G. po slovách, že jej vykrúti krk, chytil krk a krútil hlavou smerom doľava, následne poškodenú udrel rukou do nosa, načo poškodení v obave o svoj života a zdravie privolali na pomoc políciu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný J. G. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Za tento prečin bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd prvého stupňa zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie, čo do výroku o vine, súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tak, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. Tr. zák. Aj napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie skutku, jeho protiprávne konanie bolo spoľahlivo preukázané najmä výpoveďou svedkyne poškodenej M. Z., i keď na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď dôvodiac tým, že klamala, nakoľko chcela, aby obžalovaný prestal piť. Pri hodnotení vierohodnosti jej výpovedí okresný súd považoval za vierohodnú jej výpoveď z prípravného konania, kde podľa jeho názoru svedkyňa vypovedala pravdivo. Záver o pravdivosti výpovede svedkyne z prípravného konania vyvodzoval najmä z toho, že v prípravnom konaní svedkyňa vypovedala tesne po skutku a vo svojej výpovedi uvádzala rovnaké skutočnosti ako v zápisnici o trestnom oznámení. Za ďalší dôkaz, svedčiaci v neprospech obžalovaného, považoval výpoveď svedka poškodeného M. G., ktorý tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní popísal konanie obžalovaného. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.

Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil a jeho spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil. Tvrdil, že sa necíti byť vinný a poprel spáchanie skutku. Uviedol, že 23.2.2008 prišiel domov opitý a dostal sa do hádky s bratom M. G., pretože tento mu povedal, že má odísť z domu. V kuchyni rodinného domu mal v ruke nôž, ale týmto jedol slaninu a nikomu sa ním nevyhrážal. Poukázal na ust. § 278 ods. 2 Tr. por. Na hlavnom pojednávaní 22.8.2008 sestra M. Z. pod prísahou a po poučení o trestných následkoch krivej výpovede vypovedala, že 23.2.2008 sa nič nestalo, on prišiel domov, najedol sa, matke neublížil. Po prečítaní jej výpovede, táto svedkyňa uviedla, že pravdivá je jej výpoveď z hlavného pojednávania. Voči nemu si všetko vymyslela, pretože je tehotná a nemôže si dovoliť, aby chodil opitý. Rovnako jeho matka A. G. na hlavom pojednávaní 22.8.2008 vypovedala, že 23.2.2008 prišiel domov opitý, nôž obrátil proti sebe, nikomu sa nevyhrážal a fyzicky ju nijako nenapadol. Jeho brat M. G. na hlavnom pojednávaní 2.10.2008 vypovedal, že 23.2.2008 v kuchyni sedel za stolom a krájal slaninu a keď ho sestra upozornila, aby si zobral drevený lopár, aby nepoškodil stôl, vyskočil spoza stola s nožom, že ju zabije. Nevedel však, či sestre niečo povedal. Brat nevidel, že by matku napadol. V ďalšom tvrdil, že trestnej činnosti sa nedopustil a je toho názoru, že dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní mu tento skutok nebol jednoznačným a nepochybným spôsobom preukázaný. Preto ho mal súd prvého stupňa pri použití zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ spod obžaloby oslobodiť.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V tomto ustanovení sú premietnuté zásady bezprostrednosti a ústnosti. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že podkladom na rozhodnutie súdu môžu byť iba také dôkazy, ktoré boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Nezákonné dôkazy nemôžu byť podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu.

V prejednávanom prípade boli pre okresný súd podkladom pre vydanie odsudzujúceho rozsudku najmä výpovede M. Z. – sestry obžalovaného a jeho brata M. G.. Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní 2.10.2008 ku skutku vypovedal tak, že: „brat (obžalovaný) na to vyskočil spoza stola s tým nožom, že ju (sestru M. Z.) zabije. Neviem, či jej aj niečo povedal“, pričom z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní ďalej nevyplynulo, že by bol priamym svedkom ďalších udalostí – fyzických a verbálnych útokov proti poškodeným. Svedkyňa M. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala odlišne ako v prípravnom konaní a to tak, že poprela spáchanie skutku obžalovaným, ktorého výpoveďou v prípravnom konaní naopak zo spáchania tohto skutku usvedčovala. Súd prvého stupňa postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi tejto svedkyne z prípravného konania.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por., ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 264 ods. 2 Tr. por. predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.

V zmysle § 263 ods. 3 písm. a) veta za bodkočiarkou Tr. por., ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený a ak má obhajcu, jeho obhajca, a ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

Dňa 24.2.2008 vyšetrovateľ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia J. G. za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pre skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo obvinenému J. G. oznámené doručením 14.3.2008.

Poškodení a ostatní svedkovia boli k veci vypočutí nasledovne:

- M. Z. (sestra obžalovaného) 24.2.2008 od 10.00 h. do 11.15 h.,
- T. G. (brat obžalovaného) 24.2.2008 od 11.20 h. do 11.50 h.,
- Ľ. Z. (švagor obžalovaného) 24.2.2008 od 11.55 h. do 12.40 
- A. G. (matka obžalovaného) 24.2.2008 od 12.45 h. do 13.20 h. (využila právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por.),
- M. G. (brat obžalovaného) 25.2.2008 od 13.25 h. do 14.25 h.

Obvinený bol prvý a posledný krát v prípravnom konaní vypočutý 14.3.2008 od 12.30 h do 13.30 h., pričom v priebehu tohto výsluchu mu bolo doručené – oznámené uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a po poučení podľa § 213 Tr. por. výslovne prehlásil, že „ustanovenie § 213 Tr. por. nevyužíva“.

Postupom orgánov činných v trestnom konaní po vznesení obvinenia došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu obžalovaného J. G. V dôsledku časového postupu pri vykonávaní vyššie uvedených procesných úkonov nemal obžalovaný reálnu možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu. Na tomto závere nič nemení ani prehlásenie obvineného o „nevyužití § 213 Tr. por.“, keďže k tomuto vyhláseniu došlo až po tom, čo boli výsluchy všetkých svedkov v prípravnom konaní už vykonané a chyby takto vykonaných výsluchov ním nemôžu byť zhojené. V čase výsluchov týchto svedkov obvinený nemal žiadnu vedomosť o ich vykonávaní, pretože o nich nebol upovedomený, pričom nemal ani vedomosť o svojom trestnom stíhaní. Výpovede svedkov sú z tohto dôvodu nezákonné a okresný súd rozhodujúci o obžalobe na hlavnom pojednávaní nemohol zápisnice o výpovediach vyššie uvedených svedkov prečítať a na tieto výpovede prihliadať.

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu vyjadrená v ust. § 2 ods. 9 Tr. por. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Právo na obhajobu realizované osobne alebo prostredníctvom obhajcu bližšie konkretizované v mnohých ustanoveniach Trestného poriadku (najmä § 34, § 44, § 213 Tr. por.) sa vzťahuje na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv už v prípravnom konaní. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Význam úplného a bezchybného rešpektovania práva na obhajobu v prípravnom konaní je znásobený kontradiktórnosťou súdneho konania, najmä v prípade vykonávania dôkazov – výsluchov svedkov, u ktorých je dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ich nebude možné vypočuť (t.j. odmietnu vypovedať) alebo, že v podstatných bodoch zmenia svoju skoršiu výpoveď – poprú skoršiu výpoveď.

Špecifickým prípadom je zabezpečenie práva na obhajobu v prípadoch, kde usvedčujúcimi dôkaznými prostriedkami sú najmä výpovede osôb, ktoré sú vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por.

Zákonodarca z dôvodu, aby obvinenému zaručil reálnu možnosť uplatňovať a realizovať svoje právo na obhajobu v ust. § 213 ods. 1 Tr. por. umožnil obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonov a kladení otázok vypočúvaným svedkom, najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Účasť a kladenie otázok je viazané na žiadosť obvineného a povolenie policajta.

Týmto procesným postupom sa zaručuje právo na obhajobu obvinenému a realizuje sa tak v trestnom konaní zásada rovnosti zbraní, vyjadrená v ust. § 2 ods. 14 Tr. por. a vychádzajúca z čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru, pretože u vyššie uvedených osôb je už v čase ich výpovede v prípravnom konaní dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ich nebude možné vypočuť a zápisnicu o ich výpovedi možno prečítať len vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku (§ 263 ods. 3 Tr. por.), teda ak takáto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní, t.j. ak výsluch svedka bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak im prítomnosť pri tomto úkone bola reálne umožnená.

Spôsob zodpovedajúci ustanoveniam Trestného poriadku je zachovaný vtedy, ak svedok, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por., bol už pred rozhodnutím súdu vyslúchnutý

- po vznesení obvinenia (§ 206 Tr. por.),
- po poučení o práve odoprieť výpoveď aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a
- svedok po poučení výslovne vyhlásil, že právo odoprieť výpoveď nevyužíva a
- obvinený bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania tohto výsluchu a ak má obhajcu, jeho obhajca (§ 263 ods. 3 písm. a/, § 263 ods. 4 Tr. por.).

Ide o formálno-procesné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ust. § 130 Tr. por., aby takýto výsluch mohol v ďalšom slúžiť ako právne relevantný dôkazný prostriedok.

Pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por., musí už procesný policajt predvídateľne postupovať s vedomím, že v ďalšom konaní môže takýto svedok odoprieť výpoveď, resp. skoršiu výpoveď z prípravného konania v konaní pred súdom zmeniť (odchýliť sa od nej v podstatných bodoch, resp. ju poprieť) a teda výsluch musí byť kompletný v takom rozsahu, aby výpoveď preukazovala naplnenie skutkových okolností a tým i dôvodnosť oznámeného obvinenia, ktoré je „conditio sine qua non“ pre rozhodnutie súdu.

Pri vykonaní tohto výsluchu musí procesný policajt plne rešpektovať právo obvineného na obhajobu aj v tom, že ho riadne upovedomí o vykonaní výsluchu svedkov, zvlášť tých, u ktorých je dôvodný predpoklad, že ich nebude možné na hlavnom pojednávaní vypočuť (jedna z formálnych podmienok).

Materiálnym obsahom práva obvineného na obhajobu a jeho účasťou je aj právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu pričom na uplatnenie tohto práva musí byť poskytnutá reálna možnosť (Rt 2/2003).

Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tz/9/2006 z 20.6.2006).

V predmetnej veci bol orgánmi činnými v trestnom konaní vykonaný výsluch svedkyne M. Z. (ktorá je vo vzťahu k obžalovanému osobou uvedenou v ust. § 130 ods. 1 Tr. por.)

- predtým, ako bolo obvinenému oznámené obvinenie
- predtým, ako bol obvinený poučený o svojich právach
- predtým, ako mu bolo umožnené uplatnenie jeho práv a
- bez toho, aby obvinený bol riadne upovedomený o vykonaní týchto výsluchov a aby mu bola poskytnutá reálna možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť.

Vykonanie výsluchov svedkov v čase predtým, ako bola obvinenému poskytnutá reálna možnosť sa obhajovať, považuje krajský súd za podstatnú chybu konania, v dôsledku porušenia práva obvineného na obhajobu (čl. 6 ods. 1, 3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru, čl. 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 9 a § 213 ods. 1, 2, 3 Tr. por.). Za takejto dôkaznej situácie nemožno výsluch svedkyne M. Z. (ani ostatných svedkov) z prípravného konania považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom, ani v súlade so zásadou kontradiktórnosti, a preto krajský súd považuje tento dôkaz za nulitný. Okresný súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi tejto svedkyne v rozpore s ust. § 263 ods. 3 písm. a), veta za bodkočiarkou Tr. por., pričom k tomuto dôkaznému prostriedku pri svojom rozhodovaní vôbec nemal prihliadnuť (nemohol zápisnicu o jej výpovedi prečítať, pretože nebola získaná v súlade so zákonom). Rovnako tak nemožno prihliadnuť ani na výsluchy ostatných svedkov vykonané v prípravnom konaní, keďže tieto sú vzhľadom na uvedené absolútne neúčinné, pokiaľ naviac ani neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, čo je v rozpore s § 278 ods. 2 Tr. por. Preto okresný súd nemohol na ne pri rozhodovaní prihliadať a vo svojom rozhodnutí na ne poukazovať (výpoveď M. G. z prípravného konania).

Na hlavnom pojednávaní konanom pred okresným súdom 22.8.2008 poškodená M. Z. poprela spáchanie skutku – „v ten deň sa nič nestalo. Boli sme voči bratovi zaujatí a to sme si vymysleli s cieľom, že ho donútime prestať piť. Brat vtedy prišiel domov, iba sa najedol a neublížil mojej mame, neťahal ju za vlasy a ani ju neudrel do nosa“. V rovnakých intenciách vypovedala na hlavnom pojednávaní i poškodená matka obžalovaného A. G. Uviedla: „Môj syn prišiel domov opitý. Nôž obrátil proti sebe. Nikomu sa nevyhrážal. Nijako ma fyzicky nenapadol“. Jediný, kto na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku, bol svedok M. G. Tvrdenia tohto svedka však nepotvrdzujú spáchanie skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nakoľko nimi nebol dostatočne a bez pochybností preukázaný skutkový dej v takom rozsahu, ktorý by obstál proti predchádzajúcim výpovediam poškodených M. Z. a A. G.. Z jeho výpovede v podstate vyplýva, že videl ako sa obžalovaný zaháňal nožom, pričom nevie, či toto konanie bolo sprevádzané i verbálnym „vyhrážajúcim sa“ prejavom adresovaným voči poškodeným. M. G. nebol ani priamym svedkom fyzického útoku na matku obžalovaného A. G.

V takomto dôkaznom prostredí, keď okrem výpovede obžalovaného z prípravného konania, ktorý poprel spáchanie trestnej činnosti, výpovede poškodených M. Z. a A. G., ktoré na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popreli a výpovede M. G., ktorého svedecká výpoveď sama osebe nie je spôsobilá usvedčiť obžalovaného zo spáchania prečinu, neexistujú iné dôkazy preukazujúce spáchanie trestnej činnosti v zmysle obžaloby, nie je žiadny priestor na pozitívne rozhodnutie o vine a treste obžalovaného.

Čo sa týka použiteľnosti ďalšieho dôkazného prostriedku – trestného oznámenia prečítaného na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por., krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva.

Trestné oznámenie je dobrý a zväčša dostačujúci podklad na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia tak, aby prokurátor mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia. V ďalšom však trestné oznámenie nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok (ani ako listinný dôkaz) na preukazovanie viny páchateľa.

Aby výpoveď svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por., učinená v prípravnom konaní, mohla byť v konaní pred súdom prečítaná, musí byť takýto svedok už v prípravnom konaní okrem iného poučený aj podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. o práve odoprieť výpoveď ako svedok, ak je príbuzným obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh... a o práve odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného konania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu...

Svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo využíva, alebo nie. Obsah vyjadrenia svedka musí byť uvedený v zápisnici o jeho výsluchu. Len vtedy možno takýto dôkazný prostriedok považovať za vykonaný zákonným spôsobom. Ak nebol takýto svedok poučený o tomto práve alebo sa výslovne nevyjadril, či spomenuté právo využíva, alebo nie, ide o podstatnú chybu konania, v dôsledku čoho takúto výpoveď nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať (§ 263 ods. 3, 4 Tr. por.). Uvedenú chybu možno odstrániť len opätovným vykonaním úkonu zákonným spôsobom (Rt 2/2003:II).

Pri podaní trestného oznámenia bola M. Z. – sestra obžalovaného, poučená podľa § 62 ods. 2 Tr. por., § 345 Tr. zák., § 373 Tr. zák., § 375 Tr. zák., § 339 Tr. zák., § 198 ods. 2 Tr. por., § 46 Tr. por. a podľa § 220 Tr. por.

Ak teda nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať výpoveď svedka z prípravného konania, pretože pred týmto výsluchom nebol riadne poučený aj podľa § 130 Tr. por., potom sa prieči logike ale aj právu na obhajobu a zásade kontradiktórnosti, aby súd mohol čítať ako listinný dôkaz trestné oznámenie podané takýmto svedkom.

Krajský súd považuje za neprijateľné, aby sa vina obžalovaného preukazovala a aby sa rozsudok opieral o trestné oznámenie – podané M. Z., ak bolo zároveň nevyhnutné vysloviť, že jej výpoveď ako svedkyne (po poučení aj podľa § 130 Tr. por.), bola pre účely trestného konania nepoužiteľná.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže zákonným spôsobom vykonané dôkazy neboli dostatočné pre pozitívne rozhodnutie o vine obžalovaného, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a sám postupom § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Žiline, 17. marca 2009