Judikát Jtk 6/2013 - rozdiel medzi trestným činom lúpeže a trestným činom vydierania  NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 3To/99/2010

3To/99/2010

U Z N E S E N I E

     Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Zuzany Jančárovej na neverejnom zasadnutí konanom 5. augusta 2010 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/94/2010 z 30.6.2010 a takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 194 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/94/2010 z 30.6.2010 v časti v bode 2. výroku, ktorým okresný súd podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol návrh okresného prokurátora na schválenie dohody o vine a treste a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

    Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok v bode 2. postupom podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol návrh okresnej prokurátorky na schválenie dohody o vine a treste uzatvorenej medzi okresným prokurátorom a obvineným J. Č., nar. .......... v .........., bytom .........., okr. .........., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina, z dôvodu, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zjavne neprimeraná. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, je potrebné kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a nie ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., tak ako je to konštatované v návrhu okresného prokurátora na schválenie dohody o vine a treste. Pri lúpeži dosahuje fyzické násilie alebo vyhrážka násilím takú intenzitu, že obeti nezostáva voľnosti pre to, ako sa má rozhodnúť a nemá iného východiska, ako vec páchateľovi obetovať. Ak však zostáva obeti priestor pre vlastné uváženie a rozhodnutie, či vydá, strpí alebo urobí to, čo páchateľ žiada, jedná sa o trestný čin vydierania. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci priestor na rozhodovanie, aj keď v zmenšenej miere poškodený mal, nakoľko vyhrážka násilím nebola potrebnej intenzity.

    Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote prokurátorka sťažnosť. V písomnom odôvodnení uviedla, že je nesporné, že obvinený J. Č. násilím a hrozbou násilia žiadal od poškodeného J. Č. st. peniaze (vec), pričom z konštrukcie skutku a vyšetrovacieho spisu je jasné, že obvinený hrozil zničením interiéru garáže, keď zároveň žiadal od poškodeného peniaze, a keď mu ich poškodený odmietol dať, obvinený rozbíjal zariadenie garáže a uviedol poškodenému, že ak mu nedá peniaze, tak mu garáž podpáli, po čom bezprostredne nadväzovalo konanie obvineného spočívajúce v tom, že obvinený vzal do ruky 5 litrovú bandasku s benzínom, odkrútil uzáver, vyžadujúc od poškodeného peniaze, ktoré mu poškodený z obavy, aby obvinený garáž nepodpálil, dal. Prokurátorka nie je toho názoru, že by poškodený mal priestor na vlastné uváženie, keď násilné konanie obvineného bolo v bezprostrednej časovej nadväznosti a bolo jasné, že obvinený takto pôsobil na vôľu poškodeného, ktorej sa mal podrobiť ihneď, nie napríklad za hodinu ani na druhý deň, obvinený od poškodeného ani napríklad neodišiel, pričom možnosť odísť, resp. iným spôsobom vyhnúť sa splneniu požiadavky obvineného v kritickom čase nemal ani poškodený, ak nechcel, aby mu obvinený garáž zničil a podpálil. Násilie a hrozba násilím obvineného boli vykonané na veci, ktorá bola prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného, ktorej ak by sa poškodený nepodrobil ihneď, niet pochybností o tom, že by obvinený garáž aj skutočne podpálil. Preto prokurátorka nesúhlasí s názorom okresného súdu, že vyhrážka násilím nebola potrebnej intenzity. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že v danom prípade obvinený naplnil skutkovú podstatu trestného činu lúpeže, a nie trestného činu vydierania, tak ako je názoru okresný súd. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie v časti v bode 2. zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1, ods. 2 Tr. por. preskúmal správnosť napadnutého uznesenia v bode 2., ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodná.

    K právnym úvahám okresného súdu je potrebné uviesť, že trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Tento trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použije násilie proti veci iného. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia nerozhoduje. Ani výnimočne malá intenzita násilia neodôvodňuje neprihliadať k násiliu ako znaku trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a posudzovať skutok napríklad ako trestný čin krádeže alebo trestný čin vydierania. Ak teda okresný súd konštatoval v poslednej vete odôvodnenia napadnutého uznesenia na strane 3, že je toho názoru, že priestor na rozhodovanie, aj keď v zmenšenej miere poškodený mal, nakoľko vyhrážka násilím nebola potrebnej intenzity, je neopodstatnená. Trestného činu lúpeže sa páchateľ dopustí tým, že proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Takáto hrozba bezprostredného násilia môže smerovať aj proti inej osobe, než proti napadnutému a taktiež aj proti veci.

    Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Ak páchateľ trestného činu lúpeže použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia menšej intenzity, táto skutočnosť má iba význam pri hodnotení „závažnosti“ konania páchateľa.

    Obidva trestné činy, teda trestný čin lúpeže, ale aj trestný čin vydierania je možné spáchať násilím. Trestný čin lúpeže je možné spáchať aj hrozbou bezprostredného násilia a trestný čin vydierania aj hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Pri trestnom čine lúpeže sa vyžaduje, aby hrozba násilia zo strany páchateľa bola bezprostredná, t.j. aby hrozilo, že páchateľ donúti poškodeného podvoliť sa jeho vôli ihneď. Ak teda hrozba násilia smeruje do budúcnosti, nepôjde o trestný čin lúpeže, ale o trestný čin vydierania. V uvedenom spočíva základný rozdiel medzi trestným činom lúpeže a trestným činom vydierania.

    V prejednávanom prípade obvinený požadoval od svojho otca, aby mu poskytol finančné prostriedky, a ak mu ich nedá, tak podpáli zariadenie garáže, ktorá bola situovaná pod rodinným domom a v ktorej sa nachádzalo aj osobné motorové vozidlo. Svoju vyhrážku umocnil tým, že zobral do ruky 5 litrovú bandasku s benzínom a odšróboval z tejto bandasky uzáver. Podľa názoru krajského súdu obvinený pôsobil na vôľu poškodeného bezprostredným násilím na veci, t.j. podpálením garáže, ak mu nevydá požadovanú sumu peňazí. Poškodený v prejednávanom prípade už nemal žiadny časový priestor na to, aby zabránil podpáleniu zariadenia garáže iným spôsobom. Poškodený musel odovzdať obvinenému peniaze, čím zabránil požiaru vo vlastnom rodinnom dome. Násilie na veci zo strany obvineného teda možno posúdiť ako bezprostredné násilie, pretože poškodený už v tomto štádiu konania obvineného nemal žiadnu možnosť iným spôsobom zabrániť obvinenému v odovzdaní peňazí, napr. oznámením to polícii a pod. Z uvedených dôvodov krajský súd je toho názoru, že právne posúdenie konania obvineného v návrhu na schválenie dohody o vine a treste okresným prokurátorom zodpovedá stavu veci a zákonu.

    Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že návrh na schválenie dohody o vine a treste, tak ako bol okresným prokurátorom predložený súdu, nezodpovedá ustanoveniu § 232 ods. 3 Tr. por. Okresný prokurátor navrhol zaradiť obvineného na výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Správne malo byť použité písmeno b) citovaného zákonného ustanovenia. Taktiež okresný prokurátor navrhol uložiť obvinenému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. a), c), pričom správne, tak ako to je uvedené v uzavretej dohode, malo byť použité písmeno b), c) citovaného zákonného ustanovenia. Keďže sa jedná o pisárske chyby podľa názoru krajského súdu okresný prokurátor návrh na schválenie dohody o vine a treste môže upraviť ešte pred samotným rozhodovaním okresného súdu. Ak by okresný prokurátor nereagoval na uvedené nedostatky, okresný súd môže nápravu v tomto zmysle zabezpečiť postupom v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. na verejnom zasadnutí, na ktorom bude rozhodovať o predmetnom návrhu.

    So zreteľom k uvedenému krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, dňa 5. augusta 2010

                                 JUDr. Milan Repáň
                                   predseda senátu