Judikát JTK 2/2013 - Porušenie základých zásad ukladania trestov NEPREČÍTANÉ 

rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/36/2012

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 19. júna 2012 prejednal odvolanie podané obžalovaným P. F. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/18/2012 z 24.4.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/18/2012 z 24.4.2012.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného P. F. , r. ..................... v ....................., bytom ....................

u z n á v a   z a     v i n n é h o , ž e :

    dňa 28.2.2012 v čase okolo 22.30 h., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo TS-........ po ceste číslo I/78 v obci Rabča, okres Námestovo, kde bol pred rodinným domom číslo 570 zastavovaný a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, na čo nereagoval a pokračoval v jazde, pričom vozidlo zastavil po prejdení asi 500 metrov, pri kaviarni „Adamčík“, kde bol policajnou hliadkou bezprostredne po zastavení vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou alebo lekárskym odberom a vyšetrením krvi, čo však odmietol,

t e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

č í m s p á c h a l

    prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

    Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) Eur.

    Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.

    Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

O d ô v o d n e n i e

    Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 2 Tr. zák. pre skutok, že:

    dňa 28.2.2012 v čase okolo 22.30 h., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo TS-............ po ceste číslo I/78 v obci Rabča, okres Námestovo, kde bol pred rodinným domom číslo 570 zastavovaný a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, na čo nereagoval a pokračoval v jazde, pričom vozidlo zastavil po prejdení asi 500 metrov, pri kaviarni „Adamčík“, kde bol policajnou hliadkou bezprostredne po zastavení vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou alebo lekárskym odberom a vyšetrením krvi, čo však odmietol.

    Za spáchanie tohto prečinu mu okresný súd uložil podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. peňažný trest vo výmere 250,- Eur. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Zároveň mu súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov.

    Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný, a to odvolanie proti výroku o treste. V odvolaní uviedol: „Skutku tak, ako je popísaný v napadnutom rozsudku, som sa skutočne dopustil. Priebeh udalostí tak, ako si ich pamätám, som uviedol aj do zápisnice o výsluchu obvineného a k spáchaniu skutku som sa dobrovoľne priznal a uznal som vinu za spáchaný skutok. Svoje konanie opakovane úprimne ľutujem a sľubujem, že v budúcnosti sa žiadneho protiprávneho konania nedopustím. Nikdy predtým som sa trestnej činností nedopustil a viedol som doposiaľ riadny život. Sám si neviem vysvetliť dôvody môjho konania zo dňa 28.2.2012. Čo sa týka mojich rodinných a osobných pomerov, ja som ženatý a s manželkou v spoločnej domácnosti vychovávame tri deti. Dlhodobo pracujem ako majster stavebnej výroby pre zamestnávateľa spoločnosť ............... spol. s r.o., so sídlom ......................., 028 01 Trstená. Pri plnení tak pracovných, ako aj rodinných povinností som bol denne odkázaný na používanie motorového vozidla. Som si vedomý, čoho som sa dopustil a nijako sa nesnažím vyhnúť sa trestu. Až teraz si dôkladne uvedomujem možné následky môjho konania a s trestom spojené obmedzenia, ktoré som bral predtým ako samozrejmosť. S ohľadom vyššie uvedené skutočnosti, najmä na môj doterajší bezúhonný život, osobné a majetkové pomery, stále zamestnanie a rodinné zázemie, priznanie a uznanie viny, úprimnú ľútosť, zákonom ustanovenú trestnú sadzbu pri treste zákazu činnosti a na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, považujem mne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov za neprimerane prísny, pričom účel trestu možno dosiahnuť aj uložením miernejšieho zákazu činnosti. Preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a sám vo veci rozsudkom rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, pričom uloží primeraný trest.“

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, ale pre iné skutočnosti, ako uviedol v odvolaní.

    V prvom rade krajský súd poznamenáva, že okresný súd vo výroku o vine nesprávne právne posúdil zistený skutok, keď tento kvalifikoval aj podľa odseku 1 § 289 Tr. zák., a teda ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 2 Tr. zák., a to preto, že na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že: „je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe okresného prokurátora zo dňa 1.3.2012 č. Pv 146/12, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.“.

    Odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu súdu v súvislosti s rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere súd prvého stupňa konal správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.

    Tým okresný súd zákonným spôsobom deklaroval, že právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, použitú v obžalobe, považuje za správnu, a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaného mala zostať nemenná.

    Hoci obžalovaný podal odvolanie iba proti výroku o treste, krajský súd síce bol obmedzený tzv. obmedzeným revíznym princípom, ktorý však má svoju modifikáciu vyjadrenú v druhej vete § 317 Tr. por., podľa ktorej: „Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.“

    Jedným z dôvodov dovolania je podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. aj skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací (a v tomto prípade ani odvolací) súd nemôže skúmať a meniť.

    Krajský súd preto bol nielen oprávnený, ale aj povinný napraviť pochybenie okresného súdu v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a pritom poznamenáva, že skutková podstata prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. je samostatnou skutkovou podstatou so špecifickou objektívnou stránkou (...odmietne sa podrobiť...).

    Ak by chcel súd prvého stupňa posúdiť konanie obžalovaného podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a zároveň podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., potom by nemohol prijať vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny, musel by vykonať kompletné dokazovanie, musel by upozorniť obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie a napokon by mu musel ukladať úhrnný trest. Nič z toho sa nestalo, a preto odvolací súd týmto rozsudkom napravil pochybenie okresného súdu vo výroku o vine tak, že obžalovaného uznal za vinného „len“ zo spáchania prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

    Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd nezistil dostatočnú relevanciu argumentov obžalovaného v odvolaní, pretože peňažný trest vo výmere 250,- Eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 36 mesiacov nemožno považovať za tresty neprimerane prísne pre obžalovaného. Práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa uložil obžalovanému neprimerane mierny peňažný trest, keď tento uložil dokonca pod dolnú hranicu výmery pokuty, aká by bola obžalovanému uložená v správnom konaní pri prejednávaní takéhoto konania ako priestupku.

    Krajský súd dáva do pozornosti, že podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

    Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300,- Eur do 1 300,- Eur.

    So zreteľom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že v prípade, keď súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. a príslušného konkrétneho odseku a obžalovanému ukladá peňažný trest, nemožno považovať peňažný trest uložený v nižšej výmere, ako je najnižšia možná výmera peňažnej sankcie stanovená v Zákone o priestupkoch za obdobné konanie, za dostatočný a primeraný spoločenskej škodlivosti konania obžalovaného pre spoločnosť. Z hľadiska významu a závažnosti ochrany porušených predpisov nezodpovedá základným zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.), ak v trestnom konaní o trestnom čine by mali byť páchateľom ukladané nižšie peňažné sankcie oproti peňažným sankciám ukladaným za priestupky obdobného charakteru v správnom konaní.

    Nakoľko odvolanie nebolo podané v neprospech obžalovaného, krajský súd nemohol rozhodnúť v jeho neprospech, pretože bol limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius, a preto nemohol obžalovanému uložiť prísnejší peňažný trest.

    V ďalšom krajský súd dodáva, že okresný súd správne pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák., ktoré sa v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. dotkli len horných hraníc ukladaných trestov, pričom odvolací súd nezistil dôvod na zmiernenie trestu zákazu činnosti tak, ako to naznačil obžalovaný v odvolaní, pretože uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 36 mesiacov považuje za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu ako z hľadiska jeho individuálnej prevencie, tak aj z hľadiska generálnej prevencie trestu, a teda odradenia iných od odmietnutia sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky a v konečnom dôsledku od vedenia motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Tu je nutné poznamenať, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu je prejavom najväčšej arogancie a drzosti, akej sa vodič môže dopustiť a vždy je spojené s najväčším rizikom dopravných nehôd. Preto trest zákazu činnosti vo výmere 36 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, považuje krajský súd za primeraný a spravodlivý.

    Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Žiline, 19. júna 2012

                         JUDr. Martin Bargel