Je „masový šport“ vhodným pojmom pre šport a „Zákon o športe“? NEPREČÍTANÉ 

V ostatnom období sa intenzívne verejne, medzi športovcami, odborníkmi a vedcami, medzi fanúšikmi, ako aj v neprofesionálnych kuloároch diskutuje o stave a úrovni nášho športu, o podmienkach tréningu a výsledkoch športovcov, o financovaní, materiálnom vybavení, či organizáciách športu. Ako sa ukazuje, dnes dozrieva doba na jednoznačnejšie riešenie športu ako celku, na vysvetlenie verejného záujmu o šport, na určenie úloh štátu a športových organizácií pri jeho rozvoji a podpore. V tomto smere aj ja očakávam, že pripravovaný „Zákon o športe..“ bude riešiť existujúce viaceré problémy, vytýči dôležité ciele a perspektívne usmernenie rozvoja športu na najbližšie obdobie. Preto chcem vysloviť povzbudivé a podporné slová jeho zostavovateľom, ale súčasne si dovolím upozorniť na niektoré časti jeho paragrafového znenia, ktoré by z môjho pohľadu mali zreteľnejšie dotvoriť zámer celého návrhu a potvrdiť, že ide skutočne o „Zákon...“ o celom systéme športu.

Môj diskusný príspevok sa dotýka jedného z podsystémov športu, ktorému by mala byť tiež venovaná pozornosť v pripravovanom „Zákone“, ktorým je dodnes existujúci, medzinárodne, odborne a vedecky uznaný šport pre všetkých, spolu s existenciou jeho národných športových organizácií, tiež európskych, medzinárodných a svetových organizácií. Zostáva mi veriť, že v našom slovenskom vnímaní pretrváva dlhoročná tradícia športu pre všetkých, uznávanie jeho teoretických a praktických skúseností, vytvorené poznatky a množstvo športových aktivít pre všetkých obyvateľov, aktuálne systematické zaraďovanie nových netradičných športov do svojho systému. Realizácia športu pre všetkých, ako jedného z podsystémov športu (popri vrcholovom, výkonnostnom, školskom športe), za vyše 40. ročné obdobie snáh o uplatňovanie množstva športových aktivít, ktoré nerozvíjajú olympijské a neolympijské športové zväzy, nadobudla reálne hodnoty so snahou o formovanie daného pojmu, s intenzívnym postupom inovácie a kompletizácie svojho cieľa, trendov a rôznych početných aktivít. O to nepochopiteľnejšie je pre mňa opomenutie významu jeho národných organizácií, ako aj snaha o nahradenie pomenovania tohto fenoménu termínom „masový šport“ na viacerých miestach „Návrhu zákona...“.

Položila som si otázku, čo môže znamenať pre tvorcov, ale potom aj neskôr pre užívateľov „Zákona o športe...“, zaradenie do neho termínu „masový šport“? Čo je to masový šport? Jeho charakteristickou črtou je, že je pre masy? Alebo že ho vykonáva naraz veľa ľudí, masy obyvateľstva? Aj na futbale sa zúčastňujú masy (veľké množstvo) divákov a dalo by sa tiež modifikovať, že je to masový futbal? Myslím si, že je to futbal (ako základný fenomén, je to druh športu), ktorý púta masy ľudí. Ak patrí „masový šport“ pod systém športu, potom podľa jeho definície sa teda môže vykonávať aj individuálne, neorganizovane, v rodine. To sú masy? A mohla by som s takto nelogickými príkladmi pokračovať ďalej...

Masový rozvoj športu bol pojem, ktorý sa objavoval v terminologickom archíve z rokov 1956 – 1975, v súvislosti s potrebou zvýraznenia pohybovej aktivity čo pre najväčší počet obyvateľov, konali sa „masové akcie“ (usporadúvali sa k významným spoločenským udalostiam, napr. spartakiády, telovýchovné vystúpenia), podporoval sa „masový rozvoj rekreačnej telesnej výchovy“. Začlenenie „masového rozvoja“ malo celospoločenský význam, dokonca sa pojem objavil v Uznesení Predsedníctva vlády ČSSR z r. 1986 „O súčasnom stave a programe ďalšieho masového rozvoja telesnej výchovy a športu, turistiky a branno-technických športov“. V súčasnosti pod týmito pojmami a fenoménmi máme jednotný pojem ŠPORT, pod ktorý zaraďujeme ŠPORT PRE VŠETKÝCH, ŠKOLSKÝ ŠPORT, VÝKONNOSTNÝ A VRCHOLOVÝ ŠPORT. Myslím si, že práve všetky tieto pojmy, či podsystémy športu, alebo vysoko spoločenské fenomény, mali by mať svoje zreteľné miesto v pripravovanom „Návrhu zákona..“. Veď ani v našom vzdelávacom systéme nemáme odborníkov pre masový šport, nemáme dobrovoľníkov masového športu, ale odborníkov v športe a v jeho vyššie menovaných jednotlivých podsystémoch.

V prípade diskutovaného „Návrhu zákona...“ a v ňom zaradeného pojmu „masový šport“ je odvolanie na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z roku 2013. V čl. 4 sa upozorňuje, že Únia môže priniesť podporou činností..., „ktoré vplývajú na šport na európskej úrovni, ak sa zameriavajú najmä na masovú úroveň. Teda aj šport pre všetkých je ten fenomén, ktorý ponúka športové činnosti pre široké masy obyvateľstva. Pojem „masový šport“ nemôže nahradiť existujúci vo svete, v Európe a na Slovensku pojem „šport pre všetkých“.

Osobne si myslím, že prenos tohto pojmu z daného dokumentu do „Návrhu zákona“ je nepochopením čo je šport, čo je šport pre všetkých a napokon čo je masový šport (grassroot sports). V uvedenom dokumente sa v čl. 24 definuje „masový šport“ ako: „je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci a šport pre všetkých“. Na základe tejto definície, ktorá sa použila v európskom dokumente, ide o dva druhy športu a dve hľadiská pokusu charakterizovať šport a síce:

1. o organizovaný amatérsky šport iba na miestnej úrovni (a čo s neorganizovaným amatérskym športom, alebo s amatérskym športom na regionálnej, celoslovenskej úrovni ?)
2. o šport pre všetkých (pojem ktorý je čitateľný a známy, udomácnený u nás i vo svete).

Aj keď v uvedenej definícii „Nariadenia EP a Rady EU...“ je spomenutý „masový šport“, myslím si, že v „Návrhu zákona...“ mali by sme mať jednoznačne definovaný šport, a nie ho spájať s osobami alebo lokalitou kde sa vykonáva. Treba si uvedomiť, že definícia v uvedenom dokumente je spracovaná v súlade s usmernením k programu Erasmus+
(s akcentom na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport) a môžem konštatovať, že pre tak významný dokument, akým by mal byť „Zákon o športe“, pre tak dôležitý fenomén ako je šport v celej šírke svojho obsahu, úrovne a cieľov, nie je výhodným a zodpovedajúcim pojmom.

Preto v paragrafe 1 Predmet zákona bod 2 malo by byť uvedené, že: „Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj všetkých podsystémov športu (športu pre všetkých, školského športu, výkonnostného a vrcholového športu), masový rozvoj športu detí a mládeže, zabezpečenie .....“.

Táto moja poznámka sa dotýka všetkých častí pripravovaného „Návrhu zákona...“, v ktorej sa vyskytuje a využíva spojenie „masový šport“, potreby citlivejšieho jeho využívania a nahradenia ho za pojem Šport pre všetkých v celom pripravovanom „Návrhu zákona“. Z tohto napr. vyplýva, že by sa mal lepšie definovať už v paragrafe 2 Vymedzenie pojmov, bod d), nielen že je to „šport určený pre všetky vekové skupiny obyvateľstva za účelom napĺňania sociálneho prínosu športu, ale aj jeho edukačného, zdravotného, výkonnostného prínosu. Pri kvalitatívnej a kvantitatívnej charakteristike športu pre všetkých, čo sa dá vyjadriť zložitosťou, bohatou štrukturalizáciou, mnohotvárnosťou a viacúrovňovým spoločensko-kultúrnym prejavom, skoncipovaným športovým hnutím, alebo špecializovaným edukačným systémom, sa uvádza možnosť pre všetky skupiny populácie prezentovať nielen športový výkon, ale aj možnosti sebarealizácie a napĺňania vzdelávacích, psychologických, reprezentatívnych, sociálnych a zdravotných úloh. Alebo aj ináč vyjadrené šport pre všetkých a jeho účinok na človeka a spoločnosť je širokospektrálny, nepretržitý a neukončený, umožňuje napĺňať hlavné potreby človeka, ku ktorým môžeme zaradiť potrebu rekreácie, kompenzácie, edukácie, kontemplácie, komunikácie, integrácie, participácie a enkulturácie.

Na okraj môžem poznamenať, že akceptácia systému šport pre všetkých znamená pre odborníkov súčasne aj riešenie zodpovedajúcich úloh v oblasti vied o športe (ktoré uznala SAV v r. 1996) a konkrétne v tvorbe metodológie a základov vedeckého jazyka v športovej humanistike, športovej kinantropológii, ako aj v edukológii, či v rámci edukológie športu pre všetkých. Uvedomujem si, že treba akceptovať modernizáciu procesu, tvorbu nových pojmov, ale súčasne si myslím, že je potrebné a účelné vedieť ich vhodne modifikovať do problematiky prípravy „Zákona o športe“. Pojmy integrácia, inklúzia, socializácia, ale aj zdravotná gramotnosť, pohybová gramotnosť, pohybová kompetencia, špecifická skupina, zdravotne orientovaný fitnes a pod., sa stali súčasťou vnímania potrieb a smerovania procesu športu pre všetkých.

O prvé formulovanie pojmu šport pre všetkých a jeho obsahu a štruktúry sa pokúsila pracovná skupina Rady Európy ešte v r. 1968, ktorá vyjadrila, že tento podsystém športu musí ponúkať a poskytovať podmienky, ktoré umožnia širokému okruhu populácie praktizovať pravidelne vhodný šport alebo rôzne druhy pohybových aktivít, prispôsobených k ich individuálnym možnostiam. Šport pre všetkých vznikol ako protipól, neskôr ako základňa výkonnostného a vrcholového športu. Napokon významnou podporou pre jeho ďalší rozvoj bolo schválenie Európskej charty o športe pre všetkých (1975) počas 1. konferencie ministrov zodpovedných za šport európskych krajín v Bruseli, v ktorej sa zreteľne zvýraznila diferencia tejto časti systému športu, každý človek má právo byť účastníkom v športe. Šport pre všetkých bol oficiálne uznaný ako súčasť športu (aj neskôr v Európskej charte o športe z r. 1992), stal sa faktorom sociálneho a kultúrneho rozvoja a štát by mal posilňovať permanentne a efektívne kooperáciu medzi verejným sektorom a dobrovoľnými organizáciami s cieľom rozvoja pohybových aktivít obyvateľstva.

Dodnes k aktuálnym témam športu pre všetkých zaujímajú stanovisko nielen účastníci pravidelne uskutočňovaných svetových, medzinárodných kongresov športu pre všetkých, ale aj iné organizácie a to s riešením úloh jeho rozvoja. V ostatnom čase je to napr. sociálny účinok športu pre všetkých a jeho úlohy pri rozvoji sociálnej kohézie (World Conference, 2013, Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe, 2011, Usmernenie EÚ o fyzickej aktivite, 2008, The Role of Sport, 2007 a pod.). Úspešné rozvíjanie a akceptácia pojmu šport pre všetkých znamená pre človeka intelektový, finančný, telesný, sociálny, individuálny, a emocionálny účinok (Design to move, 2012).

Aj z týchto dôvodov sa obraciam touto písomnou formou na zostavovateľov „Návrhu zákona...“ a myslím si, že riešenie a stotožnenie sa s bázickým pojmom šport pre všetkých podporí tvorbu zrozumiteľnosti, uplatniteľnosti zákona nielen na papieri ale aj v praxi, ktorému budú ľudia rozumieť.

Základňou rozvoja športu pre všetkých vo svete, ale aj u nás na Slovensku sa stali vládne a národné nevládne organizácie, či občianske združenia, s cieleným zameraním podporovať, koordinovať, kooperovať aktivity športu pre všetkých. V SR tiež existujú viaceré celonárodné organizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvoj aktivít, vzdelávania odborníkov, podporu športových činností ľudí rôzneho veku od narodenia až neskorú starobu (napr. Asociácia športu pre všetkých, Slovenský zväz rekreačnej telesnej výchovy a športu, Slovenský tanečný zväz a pod.), ktoré by si zaslúžili charakteristiku uznaného športu, „národného športového zväzu“. Domnievam sa, že etické, štátne, občianske, či legislatívne zásady upozorňujú, aby sa takéto športové organizácie tiež zvýraznili ako existujúci fenomén v pripravovanom „Návrhu zákona...“. Bez uznania takýchto organizácií štátom, náš šport sa stane len polovičným.

Preto navrhujem, aby už v rámci paragrafu 2 Vymedzenie pojmov bol doplnený nový bod pred bodom j) alebo pred m) pojem športová organizácia, pod ktorou sa chápe občianske združenie zaoberajúce sa športom (rozvíjajúce šport) (s celoslovenskou pôsobnosťou). Potom je až vhodné definovať športový zväz ako športovú organizáciu. Možno vhodným by bolo aj definovanie, určenie pojmu športové podujatie. Pre celoslovenské organizácie športu pre všetkých je potrebné definovať, vyhradiť priestor v rámci športových organizácií, resp. organizácií športu.

Záverom si myslím, že v pripravovanom „Zákone o športe...“ je potrebné vidieť inovatívny a pozitívny prínos k riešeniu situácie v športe na Slovensku a fandím jeho úspešnému koncu. Nielen ako bývalá vrcholová športovkyňa, dlhoročná funkcionárka v športe pre všetkých v SR a v Európe, ako vedecko-pedagogická pracovníčka, dobrovoľníčka v Hnutí špeciálnych olympiád, ale aj ako každá iná športová odborníčka si želám, aby budúci Zákon o športe bol čo najprogresívnejší, aktuálny, čitateľný a uplatniteľný v podmienkach Slovenska, s rešpektovaním každého podsystému športu.