Financovanie športovej infraštruktúry národného významu v SR v rokoch 2016 - 2019 zo zdrojov štátneho rozpočtu a (ne)jasné pravidlá jej financovania. NEPREČÍTANÉ 

Významný nárast návrhov na financovanie športovej infraštruktúry v r.2019.

V roku 2019 boli prijaté nové rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom navyšujú financovanie športovej infraštruktúry zo strany vlády, resp. jednotlivých ministerstiev, čo je vzhľadom na systémové podfinancovanie športovej infraštruktúry v minulosti možné vnímať ako pozitívny krok. 

V období od 1.1.2019 do 18.9.2019 boli schválené rozhodnutia v objeme 92,3 mil. EUR a v procese schvaľovania je rozhodnutie v objeme 70,00 mil. EUR. S výnimkou jedného rozhodnutia (21,0 mil. EUR zo zdrojov MŠVVaŠ SR) a prostriedkov z Úradu splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport (10,1 mil.EUR) ostatné projekty neboli uvedené v štátnom rozpočte na rok 2019 a ani na nasledujúce roky.

Schválené rozhodnutia o financovaní športovej infraštruktúry v rokoch 2016 - 2018.

Schválené rozhodnutia o financovaní športovej infraštruktúry v roku 2013.

Schválené rozhodnutia o financovaní športovej infraštruktúry v r. 2016 - 2019 z ústredných orgánov štátnej správy SR - sumár

(v mil.EUR, stav k 18.9.2019, podľa roku schválenia rozhodnutia)

*finančné prostriedky na projekt futbalové štadióny a NFŠ boli schválené v r. 2013, v tabuľke sú uvedené podľa roku ich uvoľnenia.

Ambiciózne programové vyhlásenie vlády.

V rámci schváleného programového vyhlásenia Vlády SR na roky 2016 - 2020, resp. 2018 - 2020 sa vláda pre oblasť športu okrem iného zaviazala, že : 

- podporí výstavbu športovej infraštruktúry národného významu, 

- prijme jasné pravidlá systémového financovania športovej infraštruktúry národného významu. Po vykonaní pasportizácie športových zariadení vytvorí podmienky pre ich budovanie, prevádzkovanie a údržbu v súčinnosti s územnou samosprávou, športovými organizáciami a súkromným sektorom. 

Je nutné konštatovať, že vláda žiaľ neschválila žiadne pravidlá systémového financovania športovej infraštruktúry národného významu. Vláda podporila výstavbu športovej infraštruktúry národného významu schválením viacerých projektov výstavby, nie však na základe transparentných pravidiel, ale na základe politických rozhodnutí vlády a lobistických aktivít politikov a športových funkcionárov.^[22]

Športová infraštruktúra má vplyv na zdroje NŠZ.

Limitujúcim faktorom pre rozvoj mnohých športov je chýbajúca infraštruktúra. V niektorých športoch bez postavenia novej infraštruktúry už nie je z kapacitných dôvodov možné ďalej zvyšovať členskú základňu a zabezpečovať štandardný tréningový proces a usporiadanie športových podujatí (napr. chýbajúce plavecké bazény, cyklistický ovál, haly pre kolektívne športy, atletický štadión, centrum pre kanoistiku, strelnice a pod.). Financovanie športovej infraštruktúry neprebieha systémovo a nie sú určené jasné kritériá podpory a financovania, ide o financovanie ad hoc bez vopred určenej stratégie, ktorá by mala aj časový harmonogram a bolo v rámci nej riešených prierezovo čo najviac športových odvetví.

Funkčná športová infraštruktúra vplýva aj na kapacitu NŠZ, ktorý má vo výlučnej pôsobnosti príslušný šport v SR, resp. v mnohých prípadoch ju úplne determinuje cez jej stav, prevádzku, rekonštrukciu existujúcej či výstavbu pri spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy, t. j. aj z rozpočtu samospráv. Financovanie tejto primárnej kapacity športu (NŠZ) pritom ide mimo príspevok uznanému športu (PUŠ), ktorý je najväčším zdrojom príjmov NŠZ od štátu. Až na malé výnimky štát ani žiadny NŠZ pritom nie sú vlastníkmi športovej infraštruktúry. Naopak kľúčovými aktérmi z hľadiska vlastníckych práv, resp. stavu, prevádzky, rekonštrukcie a jej výstavby pri spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy sú najmä samosprávy.^[23]

Neuskutočnená kvalitná pasportizácia športovej infraštruktúry.

Pasportizácia športovej infraštruktúry nie je uskutočnená v potrebnom rozsahu a kvalite, čo je deficitom pre zodpovedné rozhodovanie o financovaní športovej infraštruktúry. 

Bol vykonaný zber dát na základe dotazníka, ktorý rozoslalo ministerstvo školstva (sekcia športu) národným športovým zväzom v roku 2018 na základe dojednania uvedeného v zmluve o poskytnutí príspevku uznanému športu. Kvalita, druh a rozsah požadovaných/získaných dát však nie sú postačujúce na analytickú prácu. V dotazníkoch boli len údaje o rozsahu využívania infraštruktúry na podujatia a prípravu reprezentantov a talentovaných športovcov, pričom absentovali podrobnejšie údaje o parametroch (rozmeroch, povrchu, športoch na ktoré je možné športovisko použiť a o stave) a vlastníckych alebo nájomných vzťahoch k športoviskám. Pri využívaní jedného športoviska viacerými subjektami (na rôzne druhy športov) nie je možné takéto športovisko jednoznačne identifikovať.

Národné športové centrum v rámci projektu realizovaného v roku 2017 v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska taktiež vykonávalo zber údajov o športovej infraštruktúre s podstatne väčším rozsahom požadovaných dát ako boli v dotazníku sekcie športu, ktorého výsledky sú dostupné aj na internete.^[24] Viaceré subjekty zo športovej sféry a územnej samosprávy sa však do tohto projektu aktívne nezapojili (vo februári 2019 bolo zapojených 1919 z celkového počtu 2927 miest/obcí, vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc), preto získané údaje sú iba čiastkové.^[25]

Rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry prostredníctvom SOŠV ?

Kvalitná pasportizácia by okrem iného znížila aj riziká spojené s nedokončením jednotlivých projektov, ich realizáciou v nevhodných lokalitách alebo ich vzájomným prekrývaním, resp. neefektívnou konkurenciou, čo bolo jedným z hlavných argumentov pre presun procesu financovania regionálnej športovej infraštruktúry z MŠVVaŠ na SOŠV^[26] na základe predloženého návrhu z augusta 2019 na rozdelenie finančných prostriedkov na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry prostredníctvom SOŠV v rokoch 2020 a 2021 v celkovom objeme 70 mil.EUR, ktorý zatiaľ nebol schválený vládou SR. K tomuto materiálu predložili zásadné pripomienky MFSR, GPSR a UčPS^[27]. 

Nie je jasné, prečo tento proces (vrátane stanovenia kritérií, výberu podporených projektov, podpisu zmlúv, kontroly financovania a pod.) nezabezpečuje priamo MŠVVaŠ, ktoré na takéto projekty má zodpovedajúce kapacity, odborné útvary i skúsenosti a prečo by mala byť táto úloha presunutá na SOŠV, ktorý má právnu formu občianskeho združenia a takéto projekty nikdy nemanažoval. SOŠV by mal ostať dôležitým odborným poradcom takéhoto projektu, prípadne môže byť aj jedným zo žiadateľov, ale nemal by byť subjektom, ktorý bude priamo rozhodovať o alokácii finančných prostriedkov a zároveň subjektom, ktorý by sa mal stať, a to ani prostredníctvom svojej uvažovanej dcérskej spoločnosti, investičnou agentúrou, ktorá bude tento náročný dlhodobý proces riadiť a kontrolovať. Pri súčasnom návrhu by sa neprerozdeľovali finančné prostriedky z pohľadu priorít štátu, ale z pohľadu priorít SOŠV (bez účasti štátu), pričom predstavitelia a orgány SOŠV sú volení zástupcami subjektov, ktoré sa budú o tieto finančné prostriedky uchádzať, často sú aj štatutárnymi orgánmi alebo členmi najvyšších orgánov potenciálnych žiadateľov (hrozí riziko klientelizmu a konfliktu záujmov, „kupovania” hlasov a „umlčania” opozičných názorov v športovom hnutí). SOŠV nemá na tento projekt zodpovedajúce personálne kapacity a nemá ani skúsenosti s realizáciou investičných projektov (zmluvné zabezpečenie, financovanie, štátna pomoc, právne poradenstvo, projektová príprava, verejné obstarávanie, realizácia výstavby), pričom materiál eventuálne počíta aj s tým, že výstavbu a prevádzku športoviska bude zabezpečovať priamo SOŠV. SOŠV ráta so zriadením nového útvaru pre riadenie projektu. Nie sú vyčíslené náklady na financovanie takéhoto útvaru. Pokiaľ ho bude SOŠV ako je deklarované financovať z vlastných zdrojov, bude to na úkor iných (najmä športových) aktivít SOŠV. SOŠV bude niesť aj finančné riziká v prípade zlyhania jednotlivých konečných prijímateľov, keďže bude zodpovedný za plnenie podmienok použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. 

SOŠV dostal v roku 2019 pridelené finančné prostriedky vo výške 3 mil. EUR na základe materiálu zverejneného v rámci pripomienkového konania vedeného na SLOV-Lexe pod číslom LP/2019/390 na modernizáciu, rekonštrukciu a budovanie športovej infraštruktúry.^[28] SOŠV dňa 18.7.2019 zverejnil Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na modernizáciu, rekonštrukciu a budovanie športovej infraštruktúry pre iných žiadateľov.^[29] Text výzvy je všeobecný, nie sú v nej uvedené žiadne konkrétne kritériá, podľa ktorých má osobitná komisia posudzovať projekty, ktoré nakoniec schváli VV SOŠV. Vo výzve je stanovená len minimálna suma 10.000 EUR pre jedného žiadateľa, bez stanovenia horného limitu. Dátum ukončenia vyhodnotenia predložených žiadostí bol stanovený na 16.9.2019, SOŠV z dôvodu vysokého záujmu žiadateľov posunul dátum zverejnenia rozdelenia finančných prostriedkov na 30.9.2019, pričom až 16.9.2019 verejne definoval kritériá, ktoré bude komisia zohľadňovať pri rozhodovaní.^[30] Takýto postup SOŠV pri prerozdeľovaní štátnych prostriedkov na modernizáciu, rekonštrukciu a budovanie športovej infraštruktúry nespĺňa ani základné kritéria transparentnosti, ktorými je predvídateľnosť postupu komisie, ktorá bude projekty posudzovať, vyhodnocovať a schvaľovať a verejne známe kritériá posudzovania, ktoré by mali byť uchádzačom k dispozícii už v čase podávania žiadostí.

(Ne)jasné pravidlá a kritériá rozdelenia finančných prostriedkov na infraštruktúru.

Je dôležité, aby boli pravidlá a kritériá rozdelenia finančných prostriedkov dané vopred zo strany štátu tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií. Zároveň je nutné, aby sa o zamýšľaných krokoch na uvoľnenie finančných prostriedkov na športovú infraštruktúru dozvedela v dostatočnom časovom predstihu vopred širšia športová verejnosť. Žiaden z predkladateľov uvedených materiálov na rokovanie vlády (s výnimkou výzvy Splnomocnenca vlády pre šport) nezverejnil vopred zámer, výzvu ani inú informáciu pre možných uchádzačov (národné športové zväzy, športové kluby, mestá a obce), že sa môžu uchádzať o finančné prostriedky. Nie je preto zrejmé, na základe akých kritérií boli jednotlivé investičné projekty zaradené do zoznamu navrhovaných a následne aj vládou schválených projektov. Tým nespochybňujeme možný športový prínos týchto projektov, poukazujeme však na proces ich prvotného výberu. Doterajšie rozdelenia finančných prostriedkov diskriminujú všetky ostatné subjekty pôsobiace v športe, ktoré nemali predbežnú informáciu o týchto zámeroch a nemali preto oficiálnu možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky v riadnej súťaži projektov, pretože zámery podporiť výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry národného významu ani kritériá rozdelenia a podpory neboli vopred zverejnené.

Aktuálne realizované nesystémové financovanie športovej infraštruktúry je anomáliou z pohľadu toho, že väčšina infraštruktúry je v majetku samosprávy a jej výstavba, či rekonštrukcia prostredníctvom NŠZ alebo iných športových organizácií, bez priameho partnerstva so samosprávou je v podstate nezmyselné (z dôvodu kapacít, majetkovo aj logicky). Systém financovania infraštruktúry by mal byť predovšetkým založený na zmene financovania samosprávy, aby boli mestá a obce schopné reálne budovať a spravovať regionálnu infraštruktúru. Pre príklad netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky.

Schvaľovaniu finančných prostriedkov na športovú infraštruktúru by malo predchádzať aj štandardné medzirezortné pripomienkové konanie. Zo schválených projektov v r.2017-2019 nebolo MPK uskutočnené v 5 prípadoch v celkovom objeme 42 mil.EUR.

Obnovu športovej infraštruktúry SR považujeme za nevyhnutnú a potrebnú, ale bez jasných pravidiel a kritérií rozdeľovania finančných prostriedkov nejde o transparentný proces. Takýto netransparentný proces nebude prínosom pre vzájomný rešpekt a dôveru v športovom hnutí. Zároveň je takýto proces nepreskúmateľný a často aj ťažko kontrolovateľný, keďže v mnohých prípadoch sa pri poskytovaní prostriedkov neuzatvárajú s príjemcami  zmluvy, a teda informácie nie sú ani zverejňované v centrálnom registri zmlúv. 

Zoznam použitých skratiek športových organizácií a inštitúcií :

SFZ - Slovenský futbalový zväz, SZĽH - Slovenský zväz ľadového hokeja, SZC - Slovenský zväz cyklistiky, SZH - Slovenský zväz hádzanej, SZB - Slovenský zväz biatlonu, SAUŠ - Slovenská asociácia univerzitného športu, SAMŠ - Slovenská asociácia motoristického športu, SSZ - Slovenský strelecký zväz, SOŠV - Slovenský olympijský a športový výbor, SAZ - Slovenský atletický zväz, NŠC - Národné športové centrum.

MFSR - Ministerstvo financií SR, MOSR - ministerstvo obrany SR, MŠVVaŚ SR - Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR, ÚPVII - Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, GPSR - generálna prokuratúra SR.