EURÓPSKY DOHOVOR o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30) NEPREČÍTANÉ 

     

MANUÁL k orientácii na tejto stránke:

• pôvodný text európskeho dohovoru č. 30 (ďalej tiež „ED“) je písaný čiernou kurzívou, 
• zmeny vykonané druhým dodatkovým protokolom č. 182 (ďalej tiež „druhý DP“) sú uvedené červeným písmom,

---

Oznámenie MZV SR publ. pod č. 313/2000 Z.z. (vyhlásenie SR k ED o vzájomnej pomoci v trestných veciach)

---

Aktuálny prehľad signatárov, výhrad a vyhlásení k dohovorom (stránky Rady Európy)

1. Európsky dohovor č. 30 (ETS 30); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská
2. Dodatkový protokol č. 99 (ETS 99); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská
3. Druhý dodatkový protokol č. 182 (ETS 182); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská

---

Oznámenie

Federálneho ministerstva zahraničných vecí 

publ. pod č. 550/1992 Zb. 

(účinnosť pre ČSFR od 14.7.1992)

Zmena: 12/1997 Z.z. - Prvý dodatkový protokol (účinnosť pre SR od 22.12.1996)
Zmena: 165/2005 Z.z. - Druhý dodatkový protokol (účinnosť pre SR od 1.5.2005)

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. apríla 1959 bol v Štrasburgu dojednaný Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach.

V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol dohovor podpísaný v Štrasburgu 13. februára 1992.

S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval s výhradou k článku 5 ods. 1 písm. a) a písm. c), že dožiadanie týkajúce sa prehliadky alebo zaistenia veci sa vykoná za podmienok, že trestný čin, na ktorý sa dožiadanie vzťahuje, je trestný tak podľa právneho poriadku dožadujúcej strany, ako aj česko-slovenskej strany a že vykonanie dožiadania je v súlade s česko-slovenským právnym poriadkom. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 15. apríla 1992.

Pri podpise a ratifikácii dohovoru sa urobilo nasledujúce vyhlásenie:

Podľa článku 15 ods. 6 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach musia sa dožiadania v trestných konaniach pred podaním obžaloby zasielať Generálnej prokuratúre Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po podaní obžaloby Ministerstvu spravodlivosti Českej republiky alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Doručenie predvolania obvineným osobám podľa Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ktoré sa nachádzajú na česko-slovenskom území, sa musí odovzdať česko-slovenským orgánom najmenej 30 dní pred dátumom, keď sa majú dostaviť.

Justičnými orgánmi na účely vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach sú Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods. 2 dňom 12. júna 1962. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27 ods. 3 dňom 14. júla 1992.

---

EURÓPSKY DOHOVOR

o vzájomnej pomoci v trestných veciach

Vlády, ktoré podpísali tento dohovor, súc členmi Rady Európy,

majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi,

veriac, že prijatie spoločných pravidiel v oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa,

majúc na zreteli, že táto vzájomná pomoc súvisí s otázkou vydávania, ktorá už bola predmetom dohovoru podpísaného 13. decembra 1957,

dohodli sa na tomto:

HLAVA I - Všeobecné ustanovenia
(články 1-2; článok 1 dohovoru zmenený druhým DP)

Článok 1

1. Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany.

2. Tento dohovor sa neuplatní na zatknutie, výkon rozsudku alebo trestné činy vojenské, ktoré nie sú trestné podľa všeobecného trestného práva.

3. Vzájomná pomoc sa môže poskytnúť aj v konaniach, ktoré začali správne orgány o skutkoch, ktoré možno potrestať podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúcej alebo dožiadanej zmluvnej strany z dôvodu, že sú porušením právnych noriem, ak rozhodnutie môže viesť ku konaniu pred súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach.

4. Vzájomná pomoc sa nesmie odmietnuť výlučne z dôvodu, že sa týka skutkov, ktoré môžu zakladať zodpovednosť právnickej osoby v dožadujúcej zmluvnej strane.

Článok 1
(nové znenie článku 1 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)

(1) Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany.

(2) Tento dohovor sa neuplatní na zatknutie, výkon rozsudku alebo trestné činy vojenské, ktoré nie sú trestné podľa všeobecného trestného práva.

(3) Vzájomná pomoc sa môže poskytnúť aj v konaniach, ktoré začali správne orgány o skutkoch, ktoré možno potrestať podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúcej alebo dožiadanej zmluvnej strany z dôvodu, že sú porušením právnych noriem, ak rozhodnutie môže viesť ku konaniu pred súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach.

(4) Vzájomná pomoc sa nesmie odmietnuť výlučne z dôvodu, že sa týka skutkov, ktoré môžu zakladať zodpovednosť právnickej osoby v dožadujúcej zmluvnej strane.

Článok 2

Pomoc možno odmietnuť:

a) ak sa žiadosť vzťahuje na trestný čin, ktorý dožiadaná strana považuje za trestný čin politický alebo s takým trestným činom súvisiaci alebo za trestný čin fiskálny;

b) ak sa dožiadaná strana domnieva, že vykonanie dožiadania by bolo zrejme na úkor jej zvrchovanosti, bezpečnosti, verejného poriadku alebo iných základných záujmov jeho štátu. 

HLAVA II - Dožiadanie
(články 3-6; článok 4 zmenený druhým DP)

Článok 3

1. Dožiadaná strana vykoná spôsobom upraveným v jej právnom poriadku každé dožiadanie týkajúce sa trestnej veci, ktoré jej zaslali justičné orgány dožadujúcej strany za účelom vykonania dôkazu alebo odovzdania vecí, ktoré sa majú použiť ako dôkazy, spisov alebo listín.

2. Pokiaľ si dožadujúca strana praje, aby svedkovia alebo znalci boli vyslúchnutí pod prísahou, musí o to výslovne požiadať. Dožiadaná strana vyhovie tejto žiadosti, pokiaľ to jej právny poriadok nezakazuje.

3. Dožiadaná strana môže odovzdávať overené kópie alebo overené fotokópie vyžiadaných spisov a listín, pokiaľ dožadujúca strana výslovne nepožiada o odovzdanie originálov. V takom prípade sa dožiadaná strana vynasnaží vyhovieť žiadosti.

Článok 4 - Prítomnosť zástupcov orgánov dožadujúcej zmluvnej strany
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 2 druhého DP; nové znenie článku 4 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)

(1) Dožiadaná strana oznámi, ak o to požiada výslovne dožadujúca strana, dátum a miesto, kde sa dožiadanie vykoná. Orgány a zúčastnené osoby môžu byť prítomné, pokiaľ s tým dožiadaná strana súhlasí.

(2) Žiadosti o povolenie účasti zástupcov orgánov alebo zúčastnených osôb by sa nemali zamietnuť, ak je predpoklad, že v dôsledku ich účasti bude výsledok vybavenia dožiadania lepšie vyhovovať potrebám dožadujúcej zmluvnej strany, a tak sa vylúči potreba doplňujúcich dožiadaní.

Článok 5
poznámka: výhrada SR k článku 5 odsek 1 písm. a/, písm. c/ - klikni sem

1. Ktorákoľvek zmluvná strana môže pri podpise tohto dohovoru, uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť právo vykonať dožiadanie týkajúce sa prehliadky alebo zaistenia veci, aby záviselo od jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok:

a) trestný čin, na ktorý sa dožiadanie vzťahuje, je trestný podľa právneho poriadku tak dožadujúcej, ako aj dožiadanej strany;

b) trestný čin, na ktorý sa dožiadanie vzťahuje, je trestným činom podliehajúcim vydaniu v dožiadanom štáte;

c) vykonanie dožiadania je v súlade s právnym poriadkom dožiadanej strany.

2. Pokiaľ zmluvná strana urobí vyhlásenie podľa odseku 1 tohoto článku, môže ktorákoľvek iná strana použiť vzájomnosť.

Článok 6

1. Dožiadaná strana môže odložiť odovzdanie vyžiadaných vecí, spisov a listín, pokiaľ uvedené veci, spisy alebo listiny potrebuje pre prebiehajúce trestné konanie.

2. Veci a originály spisov a listín, ktoré boli v rámci dožiadania odovzdané, vráti dožadujúca strana dožiadanej strane, len čo to bude možné, pokiaľ sa dožadujúca strana vrátenia nevzdá.

HLAVA III - Doručovanie písomností a súdnych rozhodnutí - účasť svedkov, znalcov a stíhaných osôb
(články 7-12; článok 11 zmenený druhým DP) 

Článok 7

1. Dožiadaná strana zabezpečí doručenie písomností a súdnych rozhodnutí, ktoré jej za týmto účelom odovzdala dožadujúca strana. Doručenie sa môže vykonať prostým zaslaním písomností alebo rozhodnutia osobe, ktorej sa má doručiť. Pokiaľ to dožadujúca strana výslovne žiada, doručenie vykoná dožiadaná strana spôsobom, ktorý je pre doručovanie obdobných dokumentov predpísaný jej právnym poriadkom, alebo osobitným spôsobom, ktorý je s týmto právnym poriadkom zlučiteľný.

2. Dôkazom o doručení bude datovaná doručenka podpísaná osobou, ktorej bola zásielka určená, alebo potvrdenie dožiadanej strany, že doručenie sa vykonalo, s uvedením spôsobu a dátumu doručenia. Prvý alebo druhý doklad sa ihneď zašle dožadujúcej strane. Pokiaľ dožadujúca strana o to požiada, potvrdí dožiadaná strana, či sa doručenie vykonalo podľa právneho poriadku dožiadanej strany. Pokiaľ doručenie nemožno vykonať, upovedomí dožiadaná strana ihneď dožadujúcu stranu o dôvodoch.

3. Ktorákoľvek zmluvná strana môže pri podpise tohto dohovoru, uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy žiadať, aby doručenie predvolania obvineným osobám, ktoré sa nachádzajú na jej území, sa odovzdalo ich úradom určitú dobu pred dátumom, keď sa majú dostaviť. Táto doba sa ustanoví v uvedenom vyhlásení; nesmie prekročiť 50 dní. Táto doba sa vezme do úvahy pri určení dátumu predvolania a pri jeho odovzdaní.

Článok 8

Svedok alebo znalec, ktorý sa nedostaví na predvolanie, o ktorého doručenie sa požiadalo, nebude podrobený žiadnej sankcii alebo obmedzeniu, aj keď predvolanie obsahuje hrozbu takého potrestania, pokiaľ hneď na to svojvoľne nevstúpi na územie dožadujúcej strany a nie je tam znova riadne predvolaný.

Článok  9

Náhrady včítane výdavkov na cestu a pobyt, ktoré má uhradiť svedkovi alebo znalcovi dožadujúca strana, sa budú počítať od miesta ich bydliska a ich výška sa určí tak, aby bola najmenej taká, aká sa poskytuje podľa platných predpisov krajiny, kde sa má vykonať výsluch.

Článok 10

1. Pokiaľ dožadujúca strana považuje osobnú účasť svedka alebo znalca pri výsluchu pred svojimi justičnými orgánmi za osobitne dôležitú, uvedie to v žiadosti o doručenie predvolania. Dožiadaná strana v takom prípade požiada svedka alebo znalca, aby sa dostavil. Dožiadaná strana bude informovať dožadujúcu stranu o odpovedi svedka alebo znalca.

2. V prípade uvedenom v odseku 1 tohto článku bude v dožiadaní o predvolanie uvedené, aké náhrady sa približne poskytnú a aké cestovné a stravovacie výdavky sa uhradia.

3. Na osobitnú žiadosť môže dožiadaná strana poskytnúť svedkovi alebo znalcovi preddavok. Výška preddavku sa uvedie na predvolaní a uhradí ju dožadujúca strana.

Článok  11
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 3 druhého DP)
poznámka: vyhlásenie SR k článku 11 dohovoru v zmysle ozn. č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

1. Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, o ktorej osobnú účasť na účely dokazovania, nie však jej trestného stíhania, požiada dožadujúca zmluvná strana, sa dočasne odovzdá na jej územie za podmienky, že sa vráti v lehote určenej dožiadanou zmluvnou stranou, a za podmienok uvedených v ustanoveniach článku 12 dohovoru v rozsahu, v akom sú použiteľné.

Odovzdanie možno odmietnuť, ak

a) osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, s tým nesúhlasí,

b) je jej prítomnosť potrebná v trestnom konaní na území dožiadanej zmluvnej strany,

c) odovzdanie by mohlo predĺžiť dobu jej väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo

d) existujú iné dôvody prevažujúce nad jej odovzdaním na územie dožadujúcej zmluvnej strany.

2. Za podmienok uvedených v článku 2 dohovoru sa v prípadoch uvedených v odseku 1 povolí prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, na žiadosť ministerstva spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany, ku ktorej sa pripoja všetky potrebné doklady a ktorá sa zašle ministerstvu spravodlivosti zmluvnej strany, cez ktorej územie sa prevoz žiada. Zmluvná strana môže odmietnuť povolenie na prevoz svojich štátnych občanov.

3. Odovzdaná osoba sa na území dožadujúcej zmluvnej strany, ako aj na území zmluvnej strany, cez ktorej územie sa uskutoční prevoz, ak je prevoz potrebný, bude držať vo väzbe, ak zmluvná strana, u ktorej sa žiada o odovzdanie, nepožiada o jej prepustenie.

Článok 11 - Dočasné odovzdanie osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na územie dožadujúcej zmluvnej strany
(nové znenie článku 11 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)

(1) Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, o ktorej osobnú účasť na účely dokazovania, nie však jej trestného stíhania, požiada dožadujúca zmluvná strana, sa dočasne odovzdá na jej územie za podmienky, že sa vráti v lehote určenej dožiadanou zmluvnou stranou, a za podmienok uvedených v ustanoveniach článku 12 dohovoru v rozsahu, v akom sú použiteľné.

Odovzdanie možno odmietnuť, ak

a) osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, s tým nesúhlasí,

b) je jej prítomnosť potrebná v trestnom konaní na území dožiadanej zmluvnej strany,

c) odovzdanie by mohlo predĺžiť dobu jej väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo

d) existujú iné dôvody prevažujúce nad jej odovzdaním na územie dožadujúcej zmluvnej strany.

(2) Za podmienok uvedených v článku 2 dohovoru sa v prípadoch uvedených v odseku 1 povolí prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohoto dohovoru, na žiadosť ministerstva spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany, ku ktorej sa pripoja všetky potrebné doklady a ktorá sa zašle ministerstvu spravodlivosti zmluvnej strany, cez ktorej územie sa prevoz žiada. Zmluvná strana môže odmietnuť povolenie na prevoz svojich štátnych občanov.

(3) Odovzdaná osoba sa na území dožadujúcej zmluvnej strany, ako aj na území zmluvnej strany, cez ktorej územie sa uskutoční prevoz, ak je prevoz potrebný, bude držať vo väzbe, ak zmluvná strana, u ktorej sa žiada o odovzdanie, nepožiada o jej prepustenie.

Článok  12

1. Svedok alebo znalec, nech je jeho štátne občianstvo akékoľvek, ktorý sa dostavil na predvolanie pred justičné orgány dožadujúcej strany, nebude trestne stíhaný ani zadržaný alebo inak obmedzený na osobnej slobode na území dožadujúcej strany v súvislosti s činmi spáchanými alebo rozsudkami vynesenými pred tým, než on opustil územie dožiadanej strany.

2. Osoba, nech je jej štátne občianstvo akékoľvek, ktorá bola predvolaná pred justičné orgány dožadujúcej strany, aby sa zodpovedala za činy, ktoré sú predmetom konania proti nej, nebude trestne stíhaná ani zadržaná alebo inak obmedzená na osobnej slobode v súvislosti s činmi spáchanými alebo rozsudkami vynesenými pred opustením územia dožiadanej strany, ktoré nie sú uvedené v predvolaní.

3. Imunita uvedená v tomto článku prestane platiť v prípade, že svedok alebo znalec alebo stíhaná osoba mala možnosť opustiť územie 15 po sebe idúcich dní odo dňa, keď sa ich prítomnosť už nevyžadovala, ale bez ohľadu na to zostala na tomto území, alebo sa tam po odchode vrátila. 

HLAVA IV - Registre trestov
(článok 13)

Článok 13
poznámka: vyhlásenie SR k článku 13 odsek 1 v zmysle ozn. č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

1. Dožiadaná strana zašle odpisy a informácie z registra trestov, vyžiadané od nej justičnými orgánmi zmluvnej strany, ktoré sú potrebné v trestnej veci, v rovnakom rozsahu, v akom ich môže poskytnúť vlastným justičným orgánom v obdobných prípadoch.

2. Vo všetkých iných prípadoch než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku, žiadosť sa vybaví v súlade s podmienkami ustanovenými v právnom poriadku, predpisoch alebo praxi dožiadanej strany. 

HLAVA V - Konanie
(články 14-20; články 15 a 20 zmenené druhým DP)

Článok 14

1. Žiadosti o vzájomnú pomoc budú obsahovať:

a) označenie orgánu, ktorý žiadosť podáva;

b) predmet a dôvod žiadosti;

c) ak je to možné, údaje o osobe, ktorej sa žiadosť týka, a o jej štátnom občianstve;

d) ak je to potrebné, meno a adresu osoby, ktorej sa má niečo doručiť.

2. Dožiadania uvedené v článkoch 3, 4 a 5 budú navyše obsahovať právnu kvalifikáciu a stručný opis skutkového stavu.

Článok 15
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 4 druhého DP)
poznámka: - pôvodné vyhlásenie ČSFR podľa článku 15 odsek 6 dohovoru - klikni sem
vyhlásenie SR podľa článku 15 odsek 6 dohovoru v zmysle oznámenia č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

1. Dožiadania uvedené v článkoch 3, 4 a 5 rovnako ako žiadosti uvedené v čl. 11 zašle ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.

2. V naliehavých prípadoch môžu dožiadanie zaslať priamo justičné orgány dožadujúcej strany justičným orgánom dožiadanej strany. Vybavenie spolu s príslušnými dokladmi sa zašle spôsobom uvedeným v odseku 1 tohto článku.

3. Žiadosti uvedené v článku 13 ods. 1 môžu zaslať priamo príslušné justičné orgány príslušným úradom dožiadanej strany. Vybavenie môžu zaslať priamo tieto úrady. Žiadosti uvedené v čl. 13 ods. 2 bude zasielať ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej strany.

4. Iné žiadosti o vzájomnú pomoc než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 3 tohto článku, osobitne žiadosti o vyšetrovanie, ktoré predchádza trestnému stíhaniu, si môžu zasielať priamo justičné orgány.

5. V tých prípadoch, keď je dovolený priamy styk podľa tohoto dohovoru, možno ho uskutočňovať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie trestnej polície (INTERPOL).

6. Zmluvná strana môže pri podpise tohto dohovoru, uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiť, že niektoré alebo všetky žiadosti o pomoc sa jej musia zasielať iným spôsobom, než ako je uvedené v tomto článku, alebo požiadať, aby v prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku bola kópia dožiadania zaslaná súčasne jej ministerstvu spravodlivosti.

7. Ustanovenie tohto článku sa nedotýka dvojstranných dohôd alebo dojednaní, ktoré platia medzi zmluvnými stranami a ustanovujú priame zasielanie žiadostí o pomoc medzi ich úradmi.

Článok15 - Spôsob styku
(nové znenie článku 15 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)
Poznámka:
- vyhlásenie SR podľa článku 15 odsek 8 k zmenenému článku 15 odseku 1 ,3, 4 dohovoru - klikni sem
- vyhlásenie SR k zmenenému článku 15 odsek 6 dohovoru - klikni sem
- vyhlásenie SR k zmenenému článku 15 odsek 9 dohovoru - klikni sem

(1) Žiadosti o právnu pomoc, ako aj spontánne informácie zašle v písomnej forme ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom. Žiadosti však môžu zaslať justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo justičným orgánom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.

(2) Žiadosti podľa článku 11 tohto dohovoru a článku 13 jeho druhého dodatkového protokolu zašle vždy ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.

(3) Žiadosti o právnu pomoc v konaniach podľa článku 1 ods. 3 tohto dohovoru môžu tiež zaslať správne alebo justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo, podľa okolností veci, správnym alebo justičným orgánom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.

(4) Žiadosti o právnu pomoc podľa článkov 18 a 19 druhého dodatkového protokolu k dohovoru môžu tiež zaslať príslušné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo príslušným orgánom dožiadanej zmluvnej strany.

(5) Žiadosti podľa článku 13 ods. 1 tohto dohovoru môžu zaslať príslušné justičné orgány priamo príslušným úradom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie môžu zaslať priamo tieto úrady. Žiadosti podľa článku 13 ods. 2 tohto dohovoru zasiela ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany.

(6) Žiadosti o odpisy odsúdení a opatrení podľa článku 4 dodatkového protokolu k dohovoru sa môžu zaslať priamo príslušným orgánom. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť, ktoré orgány považuje za príslušné na účely tohto odseku.

(7) V prípadoch, keď je dovolený priamy styk podľa tohto dohovoru, možno ho v naliehavých prípadoch uskutočňovať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol).

(8) Každá zmluvná strana si môže kedykoľvek vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť, že žiadosti o právnu pomoc alebo určité z nich vybaví len pri splnení jednej alebo viacerých z ďalej uvedených podmienok:

a) kópia žiadosti sa zašle ústrednému orgánu určenému v tomto vyhlásení,

b) žiadosti okrem naliehavých žiadostí sa musia zasielať ústrednému orgánu určenému v tomto vyhlásení,

c) v prípade zaslania žiadosti v priamom styku z dôvodu jej naliehavosti sa súčasne musí zaslať jej kópia aj jej ministerstvu spravodlivosti,

d) niektoré alebo všetky žiadosti o právnu pomoc sa majú zasielať inými spôsobmi, než aké sú uvedené v tomto článku.

(9) Žiadosti o právnu pomoc a iná korešpondencia podľa tohto dohovoru alebo jeho protokolov sa môžu zasielať akýmkoľvek elektronickým alebo iným spôsobom telekomunikácie za predpokladu, že dožadujúca zmluvná strana je spôsobilá kedykoľvek na žiadosť predložiť ju v písomnej podobe a jej originál. Každá zmluvná strana však môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť podmienky, za ktorých je ochotná prijať a vybaviť žiadosti o právnu pomoc zaslané elektronickým alebo iným spôsobom telekomunikácie.

(10) Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na ustanovenia platných dvojstranných zmlúv alebo dohôd medzi zmluvnými stranami, ktoré upravujú priame zasielanie žiadostí o právnu pomoc medzi ich orgánmi.

Článok  16
poznámka: vyhlásenie SR k článku 16 odsek 2 v zmysle ozn. č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

1. S výhradou ustanovenia odseku 2 tohto článku preklady žiadostí a priložených dokladov sa nebudú požadovať.

2. Každá zmluvná strana si môže pri podpise tohto dohovoru, uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť právo ustanoviť, aby sa jej žiadosti a priložené doklady zasielali s prekladmi do jej jazyka alebo do niektorého oficiálneho jazyka Rady Európy alebo do jedného z týchto jazykov, ktorý je jej určený. Ostatné zmluvné strany môžu použiť vzájomnosť.

3. Tento článok sa nedotýka ustanovení o prekladoch žiadostí alebo priložených dokladov, ktoré sú obsiahnuté v dohodách a dojednaniach, nech už v platných alebo tých, ktoré sa dojednajú medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami.

Článok  17

Dôkazy alebo doklady, ktoré sa budú odovzdávať podľa tohoto dohovoru, nevyžadujú overenie.

Článok  18

Pokiaľ orgán, ktorý dostane žiadosť o vzájomnú pomoc, nie je príslušný na jej vybavenie, odovzdá žiadosť z úradnej moci príslušnému orgánu svojho štátu a informuje o tom dožadujúcu stranu priamo, ak mu bola žiadosť zaslaná tiež priamo.

Článok  19

Odmietnutie vzájomnej pomoci bude odôvodnené. 

Článok  20
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 5 druhého DP)

S výhradou ustanovenia článku 10 ods. 3 vybavenie žiadosti o vzájomnú pomoc nezakladá nárok na náhradu výdavkov okrem tých, ktoré súvisia s prítomnosťou znalcov na území dožiadanej strany alebo odovzdaním osoby, ktorá je vo väzbe, ktorá sa vykonáva podľa článku 11.

Článok 20 - Náklady
(nové znenie článku 20 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)

(1) Zmluvné strany nebudú žiadať navzájom náhradu žiadnych nákladov, ktoré vznikli uplatňovaním tohoto dohovoru alebo jeho protokolov, s výnimkou

a) nákladov, ktoré vznikli účasťou znalcov na území dožiadanej zmluvnej strany,

b) nákladov, ktoré vznikli odovzdaním osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody podľa článkov 13 alebo 14 druhého dodatkového protokolu k dohovoru alebo článku 11 dohovoru,

c) náklady rozsiahlej alebo mimoriadnej povahy.

(2) Náklady zriadenia telefonického spojenia alebo videospojenia, náklady súvisiace s prevádzkou takého telefonického spojenia alebo videospojenia na území dožiadanej zmluvnej strany, odmena poskytnutá tlmočníkom a odmeny svedkov a ich cestovné náklady na území dožiadanej zmluvnej strany však nahradí dožadujúca zmluvná strana, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(3) Zmluvné strany navzájom konzultujú spôsob úhrady nákladov podľa odseku 1 písmeno c).

(4) Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na ustanovenia článku 10 ods. 3 dohovoru.

HLAVA VI - Trestné oznámenie
(článok 21)

Článok  21
poznámka: vyhlásenie SR k článku 21 odsek 1 v zmysle ozn. č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

1. Oznámenie jednej zmluvnej strany, ktoré môžu viesť k trestnému stíhaniu pred súdmi druhej zmluvnej strany, sa budú odovzdávať medzi príslušnými ministerstvami spravodlivosti, pokiaľ zmluvné strany nevyužijú možnosť, ktorú im dáva článok 15 ods. 6.

2. Dožiadaná strana bude informovať dožadujúcu stranu o všetkých opatreniach, ktoré sa na základe takého oznámenia uskutočnili, a zašle jej odpis rozhodnutia, ktoré bolo vydané.

3. Na oznámenie podľa odseku 1 tohto článku sa použijú ustanovenia článku 16. 

HLAVA VII - Výmena informácií z registrov trestov
(článok 22)

Článok 22
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 4 dodatkového protokolu, nové znenie článku 22 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom DP od 22.12.1996)

1. Každá zmluvná strana bude informovať ostatné strany o všetkých odsúdeniach a následných opatreniach týkajúcich sa ich štátnych občanov, ktoré sú uvedené v registri trestov. Ministerstvá spravodlivosti si budú navzájom zasielať tieto informácie najmenej raz ročne. V prípadoch, keď je príslušná osoba považovaná za štátneho občana dvoch alebo viacerých zmluvných strán, poskytne sa informácia každej z týchto strán, pokiaľ táto osoba nie je štátnym občanom strany, na ktorej území bola odsúdená.

2. Okrem toho každá zmluvná strana, ktorá poskytla vyššie uvedenú informáciu, zašle príslušnej strane na jej žiadosť v jednotlivých prípadoch opis predmetných odsúdení a opatrení, ako aj každú s nimi súvisiacu relevantnú informáciu, aby táto strana mohla zvážiť, či tieto vyžadujú prijatie vnútroštátnych opatrení. Styk sa uskutočňuje prostredníctvom príslušných ministerstiev spravodlivosti.

HLAVA VIII - Záverečné ustanovenia
(články 23-30, článok 24 zmenený druhým DP)

Článok  23

1. Zmluvné strany môžu pri podpise tohto dohovoru alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe urobiť výhrady ku ktorýmkoľvek ustanoveniam tohto dohovoru.

2. Každá zmluvná strana, ktorá urobila výhradu, ju odvolá, len čo to okolnosti umožnia. Toto odvolanie sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

3. Zmluvná strana, ktorá urobila výhradu k niektorému ustanoveniu tohto dohovoru, sa nemôže dovolávať použitia tohoto ustanovenia inou zmluvnou stranou v inom rozsahu, než sama toto ustanovenie prijala.

Článok 24
(zmena tohto článku bola vykonaná na základe článku 6 druhého DP)
poznámka: vyhlásenie SR k článku 24 v zmysle oznámenia č. 313/2000 Z.z. platné od 4. mája 2000 - klikni sem

Zmluvná strana môže pri podpise dohovoru alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe vo vyhlásení zaslanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť, ktoré orgány bude na účely tohto dohovoru považovať za justičné orgány.

Článok 24 - Justičné orgány
(nové znenie článku 24 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005)

Každý štát pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určí, ktoré orgány bude na účely dohovoru považovať za justičné orgány. Následne môže kedykoľvek rovnakým spôsobom zmeniť obsah svojho vyhlásenia.

Článok 25

1. Tento dohovor bude platiť pre metropolitné územia zmluvných strán.

2. Vo vzťahu k Francúzsku bude tiež platiť pre Alžírsko a zámorské departementy, vo vzťahu k Taliansku bude platiť aj pre to územie Somálska, ktoré je pod talianskou správou.

3. Spolková republika Nemecko môže rozšíriť pôsobnosť tohoto dohovoru na "Land Berlin" oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

4. Vo vzťahu k Holandskému kráľovstvu dohovor platí na jeho európskom území. Holandsko môže rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy na Holandské Antily, Surinam a Holandskú Novú Guineu.

5. Priamym dojednaním medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami pri zachovaní podmienok, ktoré budú v tomto dojednaní dohodnuté, môže sa pôsobnosť tohto dohovoru rozšíriť aj na iné územia niektorej zo zmluvných strán, než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 tohto článku, za ktorých zahraničné vzťahy zodpovedá príslušná zmluvná strana. 

Článok 26

1. S výhradou ustanovení čl. 15 ods. 7 a čl. 16 ods. 3 tento dohovor vo vzťahu k štátom, ktoré sú ním viazané, nahradí ustanovenia všetkých zmlúv, dohôd alebo dvojstranných dojednaní upravujúcich medzi dvoma zmluvnými stranami poskytovanie vzájomnej pomoci v trestných veciach.

2. Tento dohovor sa nedotýka záväzkov vyplývajúcich z iných dvojstranných alebo mnoho- stranných medzinárodných dohovorov, ktoré obsahujú alebo budú obsahovať články upravujúce špeciálne aspekty vzájomnej pomoci v danej oblasti.

3. Zmluvné strany môžu medzi sebou dojednávať dvojstranné alebo mnohostranné dohody o vzájomnej pomoci v trestných veciach len na doplnenie ustanovení tohto dohovoru alebo na uľahčenie používania princípov, ktoré obsahuje.

4. V prípadoch, keď sa medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami na ich území poskytuje vzájomná pomoc v trestných veciach na základe jednotných právnych predpisov alebo na základe osobitného systému vzájomného používania opatrení o vzájomnej pomoci na svojich územiach, budú môcť tieto zmluvné strany bez ohľadu na ustanovenia tohto dohovoru upravovať svoje vzájomné vzťahy v tejto oblasti výlučne podľa týchto právnych predpisov alebo systémov. Zmluvné strany, ktoré v súlade s týmto odsekom vylúčia medzi sebou používanie tohto dohovoru, upovedomia generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 27

1. Tento dohovor bude otvorený na podpis všetkým členom Rady Európy. Podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

2. Dohovor nadobudne platnosť 90 dní po uložení tretej ratifikačnej listiny.

3. Vo vzťahu k stranám, ktoré ho budú ratifikovať neskôr, dohovor nadobudne platnosť 90 dní po uložení ich ratifikačných listín. 

Článok 28

1. Výbor ministrov Rady Európy môže pozvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby k tomuto dohovoru pristúpil, za podmienky, že s rezolúciou, ktorá také pozvanie obsahuje, jednohlasne vyslovia súhlas všetci členovia Rady, ktorí tento dohovor ratifikovali.

2. Prístup sa vykoná uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady. Účinnosť nadobudne 90 dní po uložení.

Článok 29

Každá zmluvná strana môže vypovedať tento dohovor v rozsahu, v akom sa jej týka, oznámením odovzdaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Výpoveď nadobudne účinnosť šesť mesiacov po dátume, keď generálny tajomník Rady také oznámenie dostane. 

Článok 30

Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členov Rady a vlády štátov, ktoré pristúpili k tomuto dohovoru, o:

a) štátoch, ktoré dohovor podpísali, a o uložení ratifikačných listín alebo listín o prístupe;

b) dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru;

c) oznámeniach prijatých podľa ustanovení článku 5 ods. 1, článku 7 ods. 3, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 2, článku 24, článku 25 ods. 3 alebo článku 26 ods. 4.;

d) výhradách urobených podľa článku 23 ods. 1;

e) odvolaniach výhrad podľa článku 23 ods. 2;

f) oznámeniach o výpovedi, prijatých podľa článku 29, a o dátume, keď také výpovede nadobudli účinnosť.

Na dôkaz toho podpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Štrasburgu 20. apríla 1959 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overený odpis vláde každého alebo signatára alebo štátu, ktorý dohovor podpísal alebo k nemu pristúpil.

---

(účinnosť pre SR od 4. mája 2000)

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. mája 2000 bolo u generálneho tajomníka Rady Európy v Štrasburgu uložené Vyhlásenie Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísanému v Štrasburgu 13. februára 1992 (č. 550/1992 Zb.), ktoré nadobudlo platnosť 4. mája 2000.

VYHLÁSENIE
Slovenskej republiky
k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach

Článok 15 ods. 6

Dožiadania uvedené v čl. 3, 4 a 5 sa zasielajú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ak je vec v štádiu po podaní obžaloby. V ostatných prípadoch sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Žiadosti podľa čl. 11 sa zasielajú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žiadosti podľa čl. 13 ods. 1 a oznámenia podľa čl. 21 ods. 1 sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Článok 16 ods. 2

Slovenská republika vyzýva ostatné zmluvné strany, aby svoje žiadosti a pripojené doklady, ktoré nie sú v slovenskom jazyku alebo v jednom z oficiálnych jazykov Rady Európy, zasielali s pripojeným prekladom do jedného z týchto jazykov.

Článok 24

Justičnými orgánmi na účely tohto dohovoru sa v Slovenskej republike rozumejú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a všetky súdy a prokuratúry bez ohľadu na ich označenie.