DOHOVOR o odovzdávaní odsúdených osôb (Štrasburg; 21.3.1983) NEPREČÍTANÉ 

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 21. marca 1983 bol v Štrasburgu dojednaný Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb.

V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v Štrasburgu 13. februára 1992.

S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára Dohovoru, 15. apríla 1992.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 18 ods. 2 dňom 1. júla 1985. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 18 ods. 3 dňom 1. augusta 1992.

Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne. 1)

Vyhlásenie Slovenskej republiky podľa článku 3 odsek 4 Dohovoru (publ. pod č. 113/1996 Z.z.)

---

DOHOVOR o odovzdávaní odsúdených osôb

Členské štáty Rady Európy a ďalšie signatárske štáty

majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi;

prajúc si ďalší rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti trestného práva;

domnievajúc sa, že táto spolupráca by mala napomáhať spravodlivosť a resocializáciu odsúdených osôb;

domnievajúc sa, že tieto ciele vyžadujú, aby cudzincom, ktorí boli pozbavení slobody v dôsledku toho, že spáchali trestný čin, bola daná možnosť vykonávať svoje tresty v ich spoločnosti a

domnievajúc sa, že tento cieľ možno najlepšie dosiahnuť tým, že ich odovzdajú do ich krajín,

dohodli sa na tomto: 

Článok 1 - Definície

Na účely tohto Dohovoru:

a) "trestom" sa rozumie každé potrestanie alebo opatrenie, ktoré zahŕňa pozbavenie slobody nariadené na obmedzenú alebo neobmedzenú dobu za trestný čin súdom;

b) "rozsudkom" sa rozumie rozhodnutie alebo nariadenie súdu, ktorým sa ukladá trest;

c) "odsudzujúcim štátom" sa rozumie štát, v ktorom sa uložil trest osobe, ktorá môže byť alebo už bola odovzdaná;

d) "vykonávajúcim štátom" sa rozumie štát, do ktorého môže byť alebo už bola odovzdaná odsúdená osoba na výkon trestu.

Článok 2 - Všeobecné zásady

1. Strany sa zaväzujú vzájomne čo najviac spolupracovať pri odovzdávaní odsúdených osôb podľa ustanovení tohto Dohovoru.

2. Osobu odsúdenú na území jednej strany možno odovzdať na územie druhej strany podľa ustanovení tohto Dohovoru na výkon trestu, ktorý jej bol uložený. Za týmto účelom môže odsúdená osoba odsudzujúcemu alebo vykonávajúcemu štátu vyjadriť svoj záujem na odovzdaní podľa tohto Dohovoru.

3. O odovzdanie môže žiadať odsudzujúci alebo vykonávajúci štát.

Článok 3 - Podmienky odovzdania

1. Odsúdenú osobu možno odovzdať podľa tohto Dohovoru iba za týchto podmienok:

a) ak je táto osoba štátnym občanom vykonávajúceho štátu;

b) ak je rozsudok konečný;

c) ak v čase prijatia žiadosti o odovzdanie má odsúdená osoba vykonať ešte najmenej šesť mesiacov trestu odňatia slobody alebo trest bol uložený na neurčitú dobu;

d) ak odsúdená osoba súhlasí alebo, pokiaľ to považuje za potrebné jeden z oboch štátov vzhľadom na jej vek, fyzický alebo psychický stav, jej právny zástupca;

e) ak čin alebo opomenutie, pre ktoré bol uložený trest, je trestným činom podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo by bol trestným činom, pokiaľ by sa spáchal na jeho území a

f) ak súhlasí tak odsudzujúci, ako aj vykonávajúci štát s odovzdaním.

2. Vo výnimočných prípadoch sa môžu strany dohodnúť o odovzdaní odsúdenej osoby aj napriek tomu, že je doba, po ktorú má odsúdený vykonať trest, kratší, než je uvedená v odseku 1 písm. c).

3. Ktorýkoľvek štát môže pri podpise, uložení svojich ratifikačných listín alebo listín o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiť, že hodlá vo vzťahu k iným stranám vylúčiť použitie niektorého z konaní uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) a b).

4. Ktorýkoľvek štát môže v rozsahu, v akom sa ho to týka, kedykoľvek vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy vymedziť pojem "štátny občan" na účely tohto Dohovoru.

Článok 4 - Povinnosť poskytovať informácie

1. Každú odsúdenú osobu, na ktorú sa môže tento Dohovor vzťahovať, musí odsudzujúci štát informovať o podstate tohto Dohovoru.

2. Ak odsúdená osoba vyjadrí odsudzujúcemu štátu záujem, aby bola odovzdaná podľa tohto Dohovoru, informuje tento štát, len čo je to možné realizovať, po tom, čo sa rozsudok stal konečným, vykonávajúci štát.

3. Informácia bude obsahovať: a) meno, dátum a miesto narodenia odsúdenej osoby, b) jej adresu vo vykonávajúcom štáte, pokiaľ ju má, c) opis skutkového stavu, na základe ktorého bol uložený trest, d) druh, dĺžku a dátum začatia výkonu trestu.

4. Ak odsúdená osoba vyjadrí svoj záujem vykonávajúcemu štátu, odsudzujúci štát na žiadosť poskytne tomuto štátu informácie uvedené v odseku 3.

5. Odsúdená osoba bude písomne informovaná o všetkých opatreniach, ktoré prijal odsudzujúci alebo vykonávajúci štát podľa predchádzajúcich odsekov, rovnako tak, ako aj o rozhodnutí, ktoré prijal ktorýkoľvek z oboch štátov na základe žiadosti o odovzdanie.

Článok 5 - Žiadosti a odpovede

1. Žiadosti o odovzdanie a odpovede budú v písomnej forme.

2. Žiadosti budú adresované ministerstvom spravodlivosti dožadujúceho štátu ministerstvu spravodlivosti dožiadaného štátu. Odpovede sa budú posielať rovnakou cestou.

3. Ktorákoľvek strana môže vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy uviesť, že bude používať iný spôsob styku.

4. Dožiadaný štát bude bez odkladu informovať dožadujúci štát o svojom rozhodnutí, či súhlasí alebo nesúhlasí s požadovaným odovzdaním.

Článok 6 - Potrebné doklady

1. Vykonávajúci štát dodá, ak ho o to požiada odsudzujúci štát, toto: a) doklad alebo vyhlásenie o tom, že odsúdená osoba je štátnym občanom tohto štátu;

b) kópiu príslušného právneho predpisu vykonávajúceho štátu, ktorý ustanovuje, že konanie alebo opomenutie, za ktoré bol uložený trest v odsudzujúcom štáte, je trestným činom podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo by bol trestným činom, pokiaľ by bol spáchaný na jeho území;

c) vyhlásenie obsahujúce informáciu uvedenú v článku 9 ods. 2.

2. Ak je podaná žiadosť o odovzdanie, odsudzujúci štát dodá vykonávajúcemu štátu nasledujúce doklady, pokiaľ jeden z oboch štátov už neuviedol, že nebude súhlasiť s odovzdaním;

a) overenú kópiu rozsudku a textu právneho predpisu, na ktorého základe bol vynesený;

b) potvrdenie o tom, aká časť trestu už bola vykonaná, včítane informácie o väzbe, odpustení časti trestu a všetkých ostatných skutočnostiach dôležitých pre výkon trestu;

c) vyhlásenie obsahujúce súhlas s odovzdaním, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d) a

d) tam, kde to prichádza do úvahy, zdravotnú a sociálnu správu o odsúdenej osobe, informáciu o jej liečení v odsudzujúcom štáte a odporúčanie na ďalšie liečenie vo vykonávajúcom štáte.

3. Ktorýkoľvek štát môže požiadať o predloženie akýchkoľvek dokladov alebo vyhlásení uvedených v odseku 1 alebo 2 predtým, než požiada o odovzdanie alebo prijme rozhodnutie o tom, či bude alebo nebude súhlasiť s odovzdaním.

Článok 7 - Súhlas a jeho overenie

1. Odsudzujúci štát zabezpečí, že osoba, ktorá má vyjadriť súhlas s odovzdaním podľa článku 3 ods. 1 písm. d), tak urobí dobrovoľne a s plnou znalosťou právnych dôsledkov. Spôsob vyjadrenia tohto súhlasu sa bude spravovať právnym poriadkom odsudzujúceho štátu.

2. Odsudzujúci štát umožní vykonávajúcemu štátu, aby si prostredníctvom konzula alebo iného predstaviteľa, na ktorom sa dohodne s vykonávajúcim štátom, overil, že súhlas sa vyslovil za podmienok uvedených v odseku 1.

Článok 8 - Dôsledky odovzdania pre odsudzujúci štát

1. Prevzatie odsúdenej osoby orgánmi vykonávajúceho štátu sa bude považovať za prerušenie výkonu trestu v odsudzujúcom štáte.

2. Odsudzujúci štát nemôže pokračovať vo výkone trestu, ak sa vykonávajúci štát domnieva, že výkon trestu bol ukončený.

Článok 9 - Dôsledky odovzdania pre vykonávajúci štát

1. Príslušné orgány vykonávajúceho štátu zabezpečia: a) pokračovanie výkonu trestu ihneď alebo nariadením súdu alebo správneho orgánu za podmienok ustanovených v článku 10 alebo b) premenu trestu do rozhodnutia tohto štátu, ktorým sa v súdnom alebo správnom konaní nahrádza sankcia uložená odsudzujúcim štátom sankciou ustanovenou právnym poriadkom vykonávajúceho štátu za rovnaký trestný čin, a to za podmienok ustanovených v článku 11.

2. Vykonávajúci štát, ak je o to požiadaný, upovedomí odsudzujúci štát pred odovzdaním odsúdenej osoby o tom, podľa akého konania sa bude postupovať.

3. Výkon trestu sa bude vykonávať podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu a iba tento štát bude príslušný na prijímanie všetkých zodpovedajúcich rozhodnutí.

4. Ktorýkoľvek štát, ktorý podľa svojho právneho poriadku nemôže použiť niektoré z konaní uvedených v odseku 1 na výkon opatrení, ktoré sa prijali na území inej zmluvnej strany ohľadne osôb, ktoré nie sú pre duševný stav zodpovedné za spáchanie trestného činu, ale ktorý je ochotný prevziať také osoby na ďalšie liečenie, môže vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy uviesť, podľa akého konania sa bude v takých prípadoch postupovať.

Článok 10 - Pokračovanie vo výkone trestu

1. V prípade, že sa bude pokračovať vo výkone trestu, vykonávajúci štát je viazaný druhom a dĺžkou trvania trestu tak, ako ho uložil odsudzujúci štát.

2. Pokiaľ je však druh a dĺžka trvania tohto trestu nezlučiteľná s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu alebo pokiaľ to jeho právny poriadok vyžaduje, tento štát môže súdnym alebo správnym rozhodnutím prispôsobiť sankciu trestu alebo opatreniu ustanovenému jeho právnym poriadkom za obdobné trestné činy. Pokiaľ ide o druh, bude trest alebo opatrenie zodpovedať čo najviac trestu alebo opatreniu uloženému rozhodnutím, ktoré sa má vykonať. Trest alebo opatrenie nezhorší čo do svojho druhu alebo dĺžky sankciu uloženú v odsudzujúcom štáte a neprekročí hornú hranicu ustanovenú v právnom poriadku vykonávajúceho štátu.

Článok 11 - Premena výroku o treste

1. V prípade premeny trestu sa bude postupovať v konaní ustanovenom v právnom poriadku vykonávajúceho štátu. Pri premene príslušné orgány: a) budú viazané skutkovými zisteniami tak, ako priamo alebo nepriamo vyplývajú z rozsudku, ktorý bol vynesený v odsudzujúcom štáte; b) nesmú premeniť trest odňatia slobody na peňažný; c) započítajú celé doterajšie obmedzenie slobody odsúdenej osoby a d) nezhoršia trestnoprávne postavenie odsúdenej osoby a nebudú viazané žiadnou dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je ustanovená vo vykonávajúcom štáte pre spáchaný trestný čin alebo trestné činy.

2. Ak sa konanie o premene trestu uskutoční po odovzdaní odsúdenej osoby, vykonávajúci štát bude túto osobu držať vo väzbe alebo inak zabezpečí jej prítomnosť vo vykonávajúcom štáte v čase, kedy prebieha konanie.

Článok 12 - Milosť, amnestia, zmiernenie trestu

Obe strany môžu udeliť milosť, amnestiu alebo zmierniť trest v súlade so svojou ústavou alebo inými zákonmi.

Článok 13 - Preskúmanie rozsudku

Iba odsudzujúci štát má právo rozhodovať o žiadostiach o preskúmanie rozsudku.

Článok 14 - Ukončenie výkonu trestu

Vykonávajúci štát ukončí výkon trestu, len čo ho odsudzujúci štát informuje o rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého rozhodnutie prestane byť vykonateľným.

Článok 15 - Informácie o výkone trestu

Vykonávajúci štát poskytne odsudzujúcemu štátu tieto informácie o výkone trestu:

a) kedy považuje výkon trestu za ukončený;

b) keď odsúdená osoba ujde ešte predtým, než je výkon trestu ukončený, alebo

c) keď si odsudzujúci štát vyžiada osobitnú správu.

Článok 16 - Prevoz

1. V súlade so svojím právnym poriadkom vyhovie strana žiadosti o prevoz odsúdenej osoby cez svoje územie, keď o to požiada druhá strana a tento štát sa dohodol s ďalšou stranou alebo tretím štátom na prevoze tejto osoby na svoje územie alebo zo svojho územia.

2. Strana môže odmietnuť povoliť prevoz, ak: a) odsúdená osoba je jej štátnym občanom alebo b) čin, za ktorý bol uložený trest, nie je podľa jej právneho poriadku trestným činom.

3. Žiadosti o prevoz a odpovede sa budú odovzdávať spôsobom uvedeným v ustanoveniach článku 5 ods. 2 a 3.

4. Strana môže vyhovieť žiadosti o prevoz odsúdenej osoby cez svoje územie, uskutočnený tretím štátom, pokiaľ sa tento štát dohodne s ďalšou stranou na prevoze na svoje územie alebo zo svojho územia.

5. Strana, ktorá bola požiadaná o povolenie prevozu, môže držať odsúdenú osobu vo väzbe len tak dlho, ako to vyžaduje prevoz cez jej územie.

6. Stranu, ktorá bola požiadaná o povolenie prevozu, možno požiadať o ubezpečenie, že odsúdená osoba nebude na území štátu prevozu trestne stíhaná, alebo s výnimkou toho, čo je uvedené v predchádzajúcom odseku, držaná vo väzbe alebo inak obmedzená na slobode za spáchaný trestný čin, alebo trest uložený pred jej odchodom z územia odsudzujúceho štátu.

7. Žiadosť o prevoz sa nevyžaduje, pokiaľ sa prevoz uskutočňuje letecky cez územie strany a pokiaľ sa nepočíta s pristátím. Ktorýkoľvek štát môže pri podpise alebo uložení svojich ratifikačných listín alebo listín o prijatí, schválení alebo prístupe vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy, vyžadovať, aby bol informovaný o každom takom prevoze cez svoje územie.

Článok 17 - Jazyk a náklady

1. Informácia podľa článku 4 ods. 2 a 4 sa poskytne v jazyku strany, ktorej je určená, alebo v niektorom z oficiálnych jazykov Rady Európy.

2. S výnimkou uvedeného odseku 3 sa nevyžadujú preklady žiadostí o odovzdanie alebo o príslušné doklady.

3. Ktorýkoľvek štát môže pri podpise alebo uložení svojich ratifikačných listín alebo listín o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy požiadať, aby žiadosti o odovzdanie a príslušné doklady boli opatrené prekladmi do jej jazyka alebo niektorého oficiálneho jazyka Rady Európy alebo niektorého z týchto jazykov, ktorý určí. Pri tejto príležitosti môže vyjadriť svoju ochotu prijímať preklady aj do iného jazyka popri oficiálnom jazyku alebo jazykoch Rady Európy.

4. S výnimkou uvedenou v článku 6 ods. 2 písm. a) doklady odovzdávané pri vykonávaní tohto Dohovoru nemusia byť overované.

5. Náklady, ktoré vzniknú pri vykonávaní tohto Dohovoru, uhrádza vykonávajúci štát s výnimkou nákladov, ktoré vznikli výlučne na území odsudzujúceho štátu.

Článok 18 - Podpis a nadobudnutie platnosti

1. Tento Dohovor bude otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

2. Tento Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty po dni, keď tri členské štáty Rady Európy vyjadria svoj súhlas byť viazané Dohovorom v súlade s ustanovením odseku 1.

3. Vo vzťahu ku každému štátu, ktorý Dohovor podpísal a potom vyjadril svoj súhlas byť viazaný Dohovorom, Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty po dni, keď uložil ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Článok 19 - Prístup nečlenských štátov

1. Po nadobudnutí platnosti tohto Dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultáciách so zmluvnými štátmi prizvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady a nie je uvedený v článku 18 ods. 1, aby pristúpil k tomuto Dohovoru, a to rozhodnutím prijatým väčšinou, ako je ustanovená v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy, ktoré musí zahŕňať hlasy všetkých predstaviteľov zmluvných štátov, ktorí sú členmi Výboru.

2. Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty po dni, keď bola u generálneho tajomníka Rady Európy uložená listina o prístupe.

Článok 20 - Územná pôsobnosť

1. Ktorýkoľvek štát môže pri podpise alebo uložení svojich ratifikačných listín alebo listín o prijatí, schválení alebo prístupe vymedziť územie, na ktorom alebo na ktorých sa bude tento Dohovor používať.

2. Ktorýkoľvek štát môže kedykoľvek neskôr, vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy, rozšíriť pôsobnosť tohto Dohovoru na akékoľvek iné územie uvedené v tomto vyhlásení. Vo vzťahu k takému územiu Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty od prijatia tohto vyhlásenia generálnym tajomníkom.

3. Vyhlásenia urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno ohľadne akéhokoľvek územia uvedeného v takom vyhlásení odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi. Odvolanie nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty od prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 21- Časová pôsobnosť

Tento Dohovor sa použije na výkon trestov uložených tak pred, ako aj po jeho nadobudnutí platnosti.

Článok 22 - Vzťah k iným dohovorom a dohodám

1. Tento Dohovor nemá vplyv na práva a záväzky vyplývajúce zo zmlúv o vydávaní alebo iných zmlúv o medzinárodnej spolupráci v trestných veciach upravujúcich prevoz osôb vo väzbe na účely konfrontácie alebo získania svedeckých výpovedí.

2. Pokiaľ dve alebo viaceré strany už dojednali dohodu alebo zmluvu o odovzdávaní odsúdených osôb alebo inak upravili svoje vzťahy v týchto veciach, alebo keby tak urobili v budúcnosti, budú mať právo používať tieto dohody alebo zmluvy alebo podľa nich upravovať tieto vzťahy namiesto tohto Dohovoru.

3. Tento Dohovor nemá vplyv na právo štátov, ktoré sú stranami Európskeho dohovoru o uznávaní rozsudkov v trestných veciach, dojednávať medzi sebou dvojstranné alebo mnohostranné dohody o otázkach upravených v tomto Dohovore, aby dopĺňali ich ustanovenia alebo napomáhali plnenie zásad v nich obsiahnutých.

4. Pokiaľ žiadosť o odovzdanie patrí do pôsobnosti tak tohto Dohovoru, ako aj Európskeho dohovoru o uznávaní rozsudkov v trestných veciach alebo inej dohody alebo zmluvy o odovzdávaní odsúdených osôb, dožadujúci štát uvedie pri podaní žiadosti zmluvný dokument, na ktorom spočíva daná žiadosť.

Článok 23 - Zmierne urovnanie

Európsky výbor pre problémy kriminality Rady Európy bude informovaný o vykonávaní tohto Dohovoru a podnikne všetko potrebné pre uľahčenie zmierneho urovnania všetkých ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť pri jeho vykonávaní.

Článok 24 - Výpoveď

1. Ktorákoľvek strana môže kedykoľvek vypovedať tento Dohovor oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Výpoveď nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty od prijatia tohto oznámenia generálnym tajomníkom.

3. Tento Dohovor sa však bude naďalej používať na výkon trestov osôb, ktoré boli odovzdané v súlade s ustanoveniami Dohovoru predo dňom, keď taká výpoveď nadobudne účinnosť.

Článok 25 - Informácie

Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy, nečlenské štáty, ktoré sa zúčastnili na vypracovaní tohto Dohovoru, a štáty, ktoré k nemu pristúpili, o:
a) všetkých podpisoch;
b) uložení ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe;
c) dátumoch nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru podľa článku 18 ods. 2 a 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 2 a 3;
d) ktoromkoľvek inom akte, vyhlásení, ozname alebo oznámení, ktoré sa vzťahuje na tento Dohovor.

Na dôkaz toho podpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento Dohovor. Dané v Štrasburgu 21. marca 1983 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy; Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie všetkým členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na vypracovaní tohto Dohovoru, a štátom, ktoré boli prizvané, aby k nemu pristúpili.

____________________

1) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.

---

OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí SR  

(publ. pod č. 113/1996 Z.z.)

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. októbra 1995 uložila Slovenská republika u generálneho tajomníka Rady Európy Vyhlásenie Slovenskej republiky podľa článku 3 odseku 4 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983 (publikovaný v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 553/1992 Zb.).

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s vyhlásením súhlas svojím uznesením z 26. júna 1995 č. 148.

VYHLÁSENIE Slovenskej republiky

podľa článku 3 odseku 4 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983

Slovenská republika vyhlasuje, že na účely tohto Dohovoru bude za "štátneho občana" v zmysle článku 3 odsek 1 písmeno a) považovať aj osobu bez štátneho občianstva alebo osobu, ktorá má cudzie štátne občianstvo, ak má táto osoba na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.